Ano ci nie?!

Príspevok v téme: Ano ci nie?!
Kika123

Ahojte, na konci juna som odisla do USA studovat na 10mesiacov, a po case som si pokazila zdravie a mam predpoklady na anorexiu. Predtym som sa nikdy nezaujimala omoju vahu a pri vyske 166cm som mala okolo 48kg. Akonahle som prisla do USA za mesiac som pribrala na 55kg, a tak som sa rozhodla ze zacnem chudnut, lenze tu je to tazke kedze Americania su zvyknuti sediet iba predtelkou, a taksom si denne kratila prisun kalorii az to skoncilona 500kalorii denne. a z 55kg som schudla casom na 47kg. A vzdy ked som zjedla nieco navyse som plakala a hanbila sa za seba. Po case mi uz pomaly trcali kosti ale stale som nemala dost. Azkym mi vsetci nezacali hovorit ze som anorekticka,a moja kamaratka sa mi rozplakala ked som s nou volala na skype a videla ma cez video.(ona je v BA na Slovensnku a ja este stale v USA) a vtedy som si povedala ze asinieco nie v poriadku a zacala som jest normalne, ale potom to pokracovaloprejedanim sa az ma bolelo brucho. samozrejme uz na zaciatku som stratila menstruaciu a nemam ju doteraz. Uz asi 3tyzdne jem normalne, teda snazim sa jest zdravo ale niekedy to pejde az do prejedania zase ale uz to niesu take vycitky. samozrejme som pribrala ale neviem kolkonechcemsa vazit, mam strach.(popri tomto vsetkom sa snazim chodit uz niekolko mesiacov proavidelke do fitka a na zumbu) no uz sa dlhsie necitim zle az do vcera, kym moji \"spoluziaci\"tu v amerike (s ktorymi sanemusim) nezacali hovorit ze som pribrala, a to som sa totalne rozplakala lebo somsi povedala ze maju pravdu, bojim sa ze sa zas do toho dostanem ale nechcem. Neviem ci to bola anorexia alebo len moje \"blbnutie\" ale trvalo to8mesiacov a tych 8mesiacov som dobre nespavala a nemala nikdy dobru naladu.

este stale som tu a v juny idem domov, uz sa tesim snad vsetko bude v poriadku ale \"vdacim uzasnej\"amerike za moje velke problemy, o ktorych som si myslela ze ich nikdy nebudem mat.

susska

kika a kde si v usa?podla opisu mi to znie ako daky midwest..ja som v usa uz roky-momentalne dovolenka na svk a nezda sa mi,ze by vsetci amici len jedli a kukali tv..skor mi pride,ze su tu ludia svojim vzhladom posadnuty!moj muz je american a cvici denne!no ale fast foody vsade okolo a xxl porcie ..to je tu problem

Kika123

Bula, a teraz si uz v poriadku? ked citam ze si si tym presla co znamena ze uz si vyliecena hej?
Presne ako pises ze neutichjuci hlad a to som sa snazila oklamat litrami vody, zo zaciatku sa darilo a vsetko bolo ok, az kym si na to telo nezvyklo a pomaly ma az zacalo napinat ako som nasilu pila. To bolo teraz tak ku koncu. Proste uz neviem mat take sebazapretie ze vidim ludi jest a ja na nich hladne pozeram, kedysi sa to dalo ale asi si aj moje telo uz povedalo dost, no neviem. Pevne verim ze ked sa vratim vsetko sa vrati do normalu, ajked teraz je to uz snad na spravnej ceste. a dakujem:)

ahoj Goccia,
Dakujem za tvoj nazor, no ak mam pravdu povedat cely tento pobyt som si prestavovala uplne, ale uplne inak a namiesto toho som si ho sama zneprijemnila ale vo vsetkom. Tym ze som nejedla som nemavala dobre nalady a energiu a tak, vsak asi vies o com hovorim, pokial si zazila nieco podobne.
Viem ze bolo hlupe co som robila ale bolo to silnejsie ako ja, a teraz ma trapi ze mozno nasledky budem mat este velmi dlho, ako ta strata mensturacie, alebo najnovsie pozorujem bolest kosti a to som este iba na strednej skole. Esteze sa mi to tu uz krati a zachvilu toto vsetko skonci, samozrejme ze tento pobyt mi dal vela, ale este viac zobral. Ale vsetko si vyziada svoju cenu, uz to vidim z vlastnych skusenosti.
A tysi si tymto presla tiez?

goccia

Kika, obdivujem tvoj zdravy usudok uprostred toho, kde si sa ocitla (nielen ti ludia, ale aj samotny problem s jedlom). Ako triezvo hodnotis ludi, co ti povedali kraviny, a aj ako triezvo vidis ten problem.
Dovolim si tvrdit, ze po navrate na Slovensko sa postupne dostanes naspat k tomu zdravemu normalnemu zivotnemu stylu, aky si mala predtym.
Kto iny, ak nie ty :)

bula

spravne usudzujes, presla som si niecim podobnym, poznam o com hovorís, takisto obe stranky takehoto vztahu k jedlu - sebatyrajuce hladovanie aj neutíchajúci falosny hlad a s tym spojene prejedanie.

uvazujes a konas spravne - snazis sa jest, aby si nesklzla znova do nejedenia, a taktiez schvalujem myslienku vyhladania pomoci. myslim si, ze si na dobrej ceste. sama viem ze to nie je kratky proces, a ani lahke to nie je, ale prajem ti vela sil a vydrze!

Kika123

Ahoj Bula,

Dakujem za tvoj nazor a urcite si z toho vela zoberem, len vies je to tazke zmenit taketo nieco zo dna na den, pevne dufam ze to skonci akonahle pridem domov (2 alebo 3tieho juna). Pretoze dobre vies ako sa ludia stravuju v europe a aki su americania co sa tyka stravy a pohybu.. aj tak ze su tu same nezdsrave a rychle jedla sa snazim jest zdravo a hlavne sa uz neprejedat(prejedanie trvalo nieolko dni)uz je to omnoho lepsie uz ma brucho nebolieva a hlavne mavam viac energie vo fitku ked cvicim. Len stale je tam dakje v kutiku duse ten pocit previnilosti ale snazim sa ho utlacat a pokial to tak bude aj doma chcela by som vyhladat aj odbornu pomoc ak to bude treba.

A ti spoluziaci mi mozu vyliezt s prepacenim na hrb, su to este deti okolo 13-14rokov, len vies vtedy to tak zasiahlo lebo oni nevedia cim som si ja presla po tych 8mesiacov nemaju ani predtavu kolko som doslova az "hladovala" a plakala cele noci a tak a oni si este opovazia ma sudit?! vies tak zasiahlo to vtedy.
Aj ked dnes mi napriklad par ludi povedalo ako dobre vyzeram,tak to aj potesilo.
Z tych deti si uz nic nerobim lebo vidim to v zrkadle ze tucna niesom iba normalna uz konecne, ale stale niekde su tie vycitky ale snad prejdu.

A ty si nemala nikdy takyto problem alebo nieco podobne?

bula

Ahoj kika,
ci tomu das meno a diagnozu, alebo nie, to je uplne jedno....
z tvojich slov citim, ze sama vies, ze to cez co si presla a cez co prechadzas nie je pre teba dobre. uvedomujes si, ze strata menzesu, vytrcanie kosti....znacia, ze nieco nebolo/nie je v poriadku.... preto si myslim, ze vies odpoved na kladenu otazku a aj sa snazis s tym skoncovat.
pribratie moze byt prirodzena reakcia vyhladoveneho tela, a naozaj sa moze stat aj to, ze po dobu tych 8 mesiacov si akosi "zabudla" ako sa riadne stravovat.
Toto je ale prvym krokom k znormalizovaniu sa - prestat manipulovat s jedlom a prestat sledovat vahu a prisposobovat k nej jedalnicek.
uvedomujem si ze je to tazke, najma ak si predstavim aj ake utrpenie ti mozu sposobvat krute poznamky ohladom tvojej postavy od spoluziakov. Ale ked sa viac zamyslis nad nimi: kto su oni aby si dovolili hodnotit ta? spomen si na kamaratku, ktorej na tebe zalezi.... a uvedom si, jedine ty si hodna na to, aby si mohla vyslovovat rozsudky alebo hodnotenia ohladom seba!
cenim si, ze vidis zle stranky nejedenia a prejedania a chudnutia a cenim si tvoju ochotu a odhodlanost zmenit tvoje dietne a stravovacie spravanie. drzim palce