Ahojte, nas anglicky kokerspaniel bude mat v juni 15 rokov.. Ma displaziu bedroveho klbu, ked sa chce postavit, je to pre nho problem, niekedy spadne z nicoho nic, chodza je tiez pomala,doma vacsinou spi,niekedy ma smutne ocka, ale zas inokedy byva vesely, dnes bol vonku zlaty, vrtel chvostom, tesil sa, niekedy je zas taky, ze mam pocit, ze uz chce odist do neba....som z toho nestastna, v poslednej dobe sa zacal pocikavat kazdy den..prosim, poradte mi, trpi psik, ked sa pocikava??? kolko vydrzi zit takto psik....alebo kedy ste sa rozhodli a z akeho dovodu dat psika uspat ??? Zatial to nechcem urobit, predsa, ked som s nim vonku, zda sa mi este stastny, ono sa to strieda, raz je akoby mu nic nebolo, raz je akoby chcel odist do neba.....som z toho nestastna....viem, ze raz to pride, ale neviem si to pripustit, ze raz tu nas psik nebude.... :-(...... :-(((..
....... ZIVOT psika....
aj o nasho je dobre postarane, lubim ho. dala by som mu vsetko....
veru, nijaky psik nebude ako ten nas, pre mna je najlepsi na svete, neublizi ani macke, je s nimi velky kamarat..
ja som mala mojho nemeckeho ovciaka 13.5 roka.na velke plemeno dost vela vydrzal lebo bolo onho dobre postarane.dennodenne niekolkohodinove prechadzky,dobra strava,vakciny proste bol clen rodiny.Zo dna na den mu opuchla noha,nemohol 2 dni chodit,veterinar bol u nas dennodenne pichal mu najlepsie najnovsie antibiotika,ktore bohuzial nepomahali.po 3 dnoch sa nalial uplne,lebo sa nevypraznoval,uz to nebol on ,a ten smutny pohlad,bolo vidno ze sa trapi,,,,bolo to daco strasne.tak sa rozhodlo po 4 dnoch prisiel veterinar a dali sme mu injekciu od toho trapenia.najprv ho uspal ,potom mu do zili pichol injekciu,odisiel v pokoji,v rodinnom kruhu najblizsich...teraz na velku noc to budu 4 roky a este vzdy to velmi boli,preto uz psa nechcem mat...sice mam ich len sluzobne,ale tie su len na vycvik a predaj,ziadne viazanie,ziaden clen rodiny!uz nijaky pes nebude taky ako on!
NIE !! NECHCEM to este urobit, len chcem vediet, ako to bolo s inymi psikmi...LUBIM ho, nechcem ho dat prec...pokial to nieje naozaj nutne ! ! ! ! !! ! ! ! ! !
hmmm, dakujem, zatial to nevidim, ze ho treba dat uspat, zatial nie, no bojim sa, ci to pride za mesiac alebo za styri...uz citim, ze to nieje ono, ze to horsie, aj s tym pocikavanim...ja ho vyvencim poriadne a on sa za hodinku vycika v kuchyni na koberec... :-(
Nerob to! Ešte ho nedavaj utratiť. Ja som ala 15 ročnu sučku, ktora mala take iste problemy ako tvoj psik, pocikavala sa a nevydržala kým pôjde von, boleli ju klby hlavne rano ale to po chvili rozchodila a inak až nato že za posledne dva roky dosť pribrala bola Ok. To že sa pocikavala aj každu hodinu a stale sme museli utierať koberec... doma boli všetci z nej nervozny, stale na ňu nadavali... som so slzami v očiach ju zobrala k veterinarovi utratiť. Nebolo mi všetko jedno, pretože keď som si ju pripibnala na voditko tak sa tešila že ide von a netušila čo ju o chilku čaka. len ja som bola už taka vynervačena žeby ma asi nikto v tom nezastavil. U veterinara som mu držala okolo pasa aby sa nehybala, veterinar jej držal packu (dosť silno) a zašiju tiež dosť silno čo ma mrzi doteraz lebo tam to psika dosť boli to aby sa nehýbala a aby jej tam mohla do packy druha veterinarka pichnuť usmrcujucu injekciu. Bolo to to najhoršie rozhodnutie v mojom živote pretože ona ešte nebola na umretie a ak by som mala prisť na druhý deň už by som to už nespravila. Potom som ju v igelitovom vreci priniesla domou a až vtedy im to žačalo byť ľuto ak už medzi nami nebola.
Adulka, psikovia nie su ako ludia, oni nemaju samovrazedne myslienky a tuhu zomriet. Aj ked psik zomiera, ma velky pud sebazachov a chce zit, takze si nemyslim, ze by chcel zomriet. Pokial Vam to veterinar neodporucil, nechajte ho zit a sprijemnite mu jesen zivota. U rodicov mame tiez 15 rocneho psika, ktory sa pocikaval, ale akonahle sa s nim zacalo castejsie chodit von, pocikavanie prestalo. Skuste to vyskusat, nech si ale setri klby, po schodoch ho noste na rukach... Psika by som osobne dala utratit az po porazke, ak by bol ochrnuty, alebo by mal nevyliecitelne bolestive ochorenie...
Vela stastia
15 rokov je naozaj na psika vela.
ja som mala psika od mojich 3 rokov az do 18. vyrastali sme spolu, boli sme spolu, spavali sme spolu. bohuzial posledny mesiac zacal byt divny, vela nejedol, neskor uz vobec, ani nepil. nedokazal zatlacit aby sa mohol vyprazdnit, neudrzal pri cikani dvihnutu nohu. nechcela som ho urcite utratit a vedela som ze ked dojde veterinar tak mi to navrhne.
ked som si ale uvedomila ako sa trapi a ze mu to nechcem predlzovat, rozhodla som si. ked par dni nejedol a nepil, zavlala som ho. povedal mi ze mu zlyhali oblicky a ze sam seba travi. ak chcem mozem ho udrzat pri zivote na infuzkach, ale aj tak len na par dni. uvedomila som si ze to nema cenu ze naozaj bude lepsie ked ho uspia. dala som si ho na kolena a tam to spravil. bolo to naozaj zle. ale verim ze to bolo to jedine dobro ktore som mu mohla dopriat. potom som zo svojej postele stiahla plachtu, zabalila ho do nej a pochovala na zahrade.
dnes mam 24 a stale je to bolestive.
subezne s tym sme mali este jedneho psika ktory zomrel pred rokom a pol. tiez mal 14 rokov a zomieral pomaly. posledny tyzden sa nehybal, veterinar povedl ze ma zvacsene organy a asi dlho nevydrzi, le bol to pes rodicov a nechceli ho nechat utratit. umieral pomaly, nemal sil, nemal chut do zivota, len lezal a bol apaticky.
budme radi ze tu existuje eutanazia pre zvierata. keby bola aj pre ludi, urcite by som bola za. ak sa psik naozaj trapi a odporuci ti to veterinar ze mu niet pomoci, pomoz mu. nechci vidiet jeho utrapene oci ked umiera.
