Ahojte. Uz asi rok sa liecim z depresie (psychiatria, lieky, psychoterapia) a vzdy som si myslela, ze to je vsetko. Vcera som bola na jedej filmovej prednaske a tam som zazila..take rozrusenie z tych filmov. Bola som tam este s kamaratkami. A ked sme vysli, citila som sa uplne inak. Stale som chcela tancovat, vykrikovala som ako zboznujem nocne mesto, NEUSTALE som hovorila, len som sa prechadzala dokola a za kazdymi dvoma vetami som povedala uplne inu asociaciu, skratka uplne nezmysly a nemohla som prestat, aj ked kamaratky na mna pozerali...potom som sa hadzala o zabradlie, navrhovala som blbosti (podme sa vsetkym ostatnym smiat-a oni povedali: tak zacni, a ja som na najblizsich dvoch dostojnych panov na plne usta spustila rehot a ukazovala na nich prstom), chcela som ta,m ostat navzdy a uzivat si vecerne mesto, stale som sa hybala, robila hluposti..............
A to par dni predtym som zazivala uplne peklo, podrezane zily, krik zo zufalstva, uplne dno a zrazu uplne stastie. Akoby som bola opita(o com nemoze byt ani reci). A viem, ze sa mi to nestalo prvykrat, ale asi som to tak nevnimala. Co si o tom myslite? Mam tomu prikladat nejaky vyznam?
zaciatok bipolarnej poruchy?
nie, vravela som, ze som nepila, ani nemozem s liekmi, a casto byvam vnoci v meste bez toho aby ma to nejako vyvadzalo z rovnovahy... predtym som sa vela trapila ale vtedy mi to pripadalo strasne hlupe, ze samozerejme ze to nie je problem, ani ked som prisla domov som nevnimala nijaky problem, dalsi den bol tazky v skole-tak som si povedala ze ostanem doma, ved no a co. mozno som iba hlupa pubertiacka, preto sa chcem s vami poradit :).
Film s tým nesúvisel. Podľa mňa si bola nadšená z atmosféry mesta, jednoducho tak ako každá pubertiačka, ktorú uvidíte o dvanástej v noci v meste. Predpokladám, že si si vypila a posedela aj v nejakom podniku však? Pretože tak by som to považoval za zmenu nálady, ktorá je u ľudí v tvojom veku úplne bežná. Keď si prišla domov, respektíve išla spať, mala si iba skvelú náladu alebo aj pocit, že ťa nič netrápi, že nič nie je dôležité?
no..akonáhle prežije človek takéto výkyvy, je to na psychiatra...znie to ako bipolárna. p. ...treba to odstrániť v začiatok....neboj nič :-))))
každý sme raz up a raz down
aha prepac nevsimla som si hore ze sa liecis uz aj takto...no tak co to nepovies svojmu psychiatrovi ? aky problem ? on by najlepsie vedel co ako...
urcite to nebolo koli filmom...to bola nahoda...alebo co...kazdopadne chod k psychiatrovi...toto normalne neni...a to nehovorim ze si blazon...podobne psychicke poruchy ma vela ludi ani o nich netusis..preto viem ze ak vyhladas takuto pomoc aspon porozpravat sa je lepsie ako nic...alebo ked tak svojmu obvodnemu...nie je sa zaco hanbit alebo podobne..
ked chodis k psychiatrovi, ci psychologovi, tak mu to povedz. on ti uz nejako pomoze.
prosim, mozete mi niekto poradit?
iba kratke ukazy oscarovych filmov (zvacsa ciernobiele) do roku 1960, ukazky boli kratke s popisom, niektore muzikaly, vojnove, komedie...
Čoho konkrétne sa prednáška týkala a o čom boli tie filmy?
