Ako to robite vy?
Ako sa vyrovnavate s minulostou svojich partnerov?
Ja mam sice uz 28 rokov, ale moje skusenosti s muzmi su minimalne. S jednym sme sa stretavali asi 4 mesiace, ale aj to len kazdy druhy tyzden na jeden vecer v tyzdni - cize to ani neberiem ako vztah. S druhym to trvalo tiez asi 4 mesiace, bolo to troska intenzivnejsie, ale bolo to len take chvilkove poblaznenie, ktore dlho netrvalo a nebol cas na nejake hlbsie city (aspon z jeho strany isto nie).
A teraz som stretla fajn muza. Je mi s nim uzasne. Ale co mi robi starosti v mojom vnutri, je jeho minulost. Viem ze mal niekolko priateliek, s dvoma z nich chodil 3 a 4 roky...a mne, nemozem povedat, ze mi to vadi, ale neviem....je to taky zvlastny pocit....ked si predstavim, ze s niekym prezil taky dlhy cas, .....ze s niekym prezival nieco take, co teraz ja prezivam s nim...iste, nie som naivna, aby som cakala od 30rocneho muza, ze nebude mat za sebou ziadne skusenosti v tomto smere, ale aj tak ma to obcas vo vnutri zoziera...
Neviem, ci je to len obycyjna ziarlivost?
Alebo aj strach z toho, ze to nebude fungovat? Moze to vobec fungovat, ak je medzi nami taky rozdiel, co sa tyka skusenosti so vztahmi?
