zdravim, zaujimal by ma vas nazor na to, do akej miery je ziaduce aby dospely syn - jedinacik byval v tom istom meste ako rodicia, ktori pochopitelne starnu a starnut budu.. rodicia maju 52 rokov, zatial byvame vsetci v BA, ale ja v tomto meste ostat nechcem a po nadobudnuti par rocnej praxe vo vystudovanom odbore by som si rad nasiel pracu inde, v inom meste, povedzme takych 100- 200 - 300 km odtialto. je to svinstvo vo vztahu k rodicom? ako sa to da uspokojivo vyriesit aby clovek nemusel mat vycitky? navstevy kazdy tyzden z nejakej ziliny alebo bystrice sa mi zdaju o hubu a neviem si este predstavit ze by zdravotne prestali byt v poriadku. vdaka za kazdy nazor:)
konflikt zaujmov - ktory ma prednost?
Beskyd, zbytocne to riesis par rokov dopredu. Treba sa postarat o rodicov, ale to neznamena, ze budes pri nich sediet a cakat, kym ochoreju a budu si vyzadovat starostlivost. Musis zit vlastny zivot podla svojich predstav a ak taka situacia nastane, budes to riesit. A stahovanie v ramci SR je v pohode, kopec ludi zije v zahranici a rodicov maju tu.
ta3, dakujem:) takuto srdecnu reakciu som tu necakal:)
.
bibi, v pohode, len ked si predstavim ten pripadny opatovny navrat do BA (to uz by bol vlastne druhy), zanechanie prace, mozno nejakej partnerky, nasledne hladanie inej prace zase v BA, z tej predstavy mi je vselijako, az som vlastne rad ze to nie je otazka dna teda.. ale vdaka za na tvoje pomery seriozny koment:)
.
uhlie, ide aj o naklady s tym spojene, nie len o cas...
Beskyd,
vidno, ze si zodpovedny, myslis na rodicov a do buducnosti, je nasou moralnou povinnostou sa o rodicov postarat,ale nemali by sme to brat ako povinnost, malo by to byt pre nas samozrejmostou, pretoze nasi rodicia si to urcite zasluzia, Ty si jedinacik, preto vsetka starostlivost bude iba na Tebe. Ja som pre rodicov vela obetovala, ale nebanujem, pretoze teraz mam ciste svedomie a to je nadherny pocit. Ked chces z Bratislavy odist, odid, ale nie prilis daleko, v buducnosti by Ta navstevy z vacsej dialky mohli unavovat. Pokial su obidvaja nazive a zatial su fakt nie stari, vystacia si sami, mozes ich navstivit 2x za mesiac a ak sa jeden z nich pominie a ten druhy si bude vyzadovat vacsiu starostlivost, potom to budes riesit, bud si rodica veznes k sebe, alebo Ty sa vratis do Bratislavy, zatial sa rodicmi nemusis velmi zatazovat, zi si vlastny zivot a potom sa uvidi, len ja by som neodchadzala prilis daleko, co je a co nie je prilis daleko, to uz musis posudit Ty sam. Mas 26 rokov, chlebik v rukach, spravne nazory, uz by bol cas zalozit si vlastnu rodinu, aj Vasi by sa vnucatam urcite potesili. Patris k ludom na tomto fore s ktorymi sympatizujem, preto Ti drzim palce a zelam Ti v zivote vela stastia a hlavne vela lasky, lebo bez nej je zivot velmi sedivy.
zdravie14-rodicia maju po 55 a fakt uz vidim na nich ten vek:O( obaja beru tabletky na tlak, cholesterol,+dalsie... a to sportuju, maju VS vzdelanie, cize ziadna tazka manualna praca, stravuju sa zdravo, ale vek si nevybera a taky infarkt(32rocny byvaly kolega), rakovina, mrtvica(byvaleho 43rocna mama, ktora je od vtedy uz roky uplne mimo, na vozicku, nerozprava),... kosia hlava-nehlava aj mladsich... preto sa tak o nich bojim...
hej, ked sme boli mladi, aj 40tnici boli pre nas stari:O))))
beskyd-moj nazor je taky, ze clovek sa ma o rodicov postarat, ale ako Ta uz z tohto fora poznam, lepsie im bude aj v domove dochodcov:O))) 52 je dost, poznala som ludi, ktori sa bohuzial nedozili ani tolko, kedze choroba moze prist v kazdom veku... a bohuzial z vlastnej skusenosti viem, ze ked stary clovek sa uplne opusti, je daleko aj byvat na druhom konci BA, ked ho kazdy den musis chodit krmit, sprchovat ho, vozit po doktoroch, prat mu veci... takze kludne si teraz chod a ked bude treba, vrat sa a vrat rodicom to, co do Teba investovali(teda cas, lasku, opateru)