ahojte vsetci, prosim poradte mi. mam 26 rokov, som VS vzdelana, mam rocnu dcerku, fajn manzela, ale uz roky trpim akymisi amokovymi zachvatmi. Pamatam si, ze som to robila, aj ked som bola mala, strasne som plakala, ked mi rodicia nevyhoveli, buchala som si niekedy hlavou o stenu, vykrikovala som, ze ma nenavidia. Odkedy som sa vydala, zhorsilo sa to ovela, lebo svoje potreby akosi vsetky davam na manzela, a ked ich nenaplna, vycitam mu, ze ma nema rad. Nie je to samozrejme vzdy, ale su take extremne situacie, ked je cely den za pocitacom a na mna sa ani nepozrie a ked ho vyrusujem este sa rozculuje. napriklad vcera mi po takej hadke povedal "ty mi chces len zle" a mna to priviedlo do max sialenstva. tieto "sceny" alebo amoky vyzeraju asi tak ze zacnem strasne kricat, plakat, vycitat mu ze ma nenavidi, ze ho netrapi, ked tak trpim, pri tom vsetkom ako nenavidim seba, ze vsetkym okolo ublizujem, ze som v tomto svete len navyse, niekedy si trieskam hlavu o stenu, alebo sa fackujem. on si ma chcel vcera v takom stave odfotit tak som mu vytrhla mobil z ruky a hodila som ho o zem. povedal, ze som agresivna. citim sa v tych chvilach, ze mi stupol adrenalin a tlak o milion percent, neviem to ovladat, len je vo mne strasny hnev velky naval emocii. navstevujem psychologa, ale neviem takto dalej fungovat. neviem sa tesit zo zivota, toto sa deje tak 1-2x za mesiac, nieked castejsie. niekto to vola amok, slabe nervy, ale ja sa bojim, co mi moze byt. mozem mat nejaky schizofreniu alebo bipolarnu poruchu, alebo co to moze byt? ja som este o nikom takom nepocula. prosim poradte mi a neodsudzujte ma. vdaka
Mam psychicku poruchu/chorobu?co sa to so mnou deje?
ja som niekde citala ,ze tie amoky(naval zlosti)to moze byt aj trauma z detstva.ked ste nieco zle zazili od 1-do 3 rokov.samozrejme vtedy ste boli male,nemusite sa pamatat.tam by som zacala patrat.,ja si myslim ze to nie je psych.porucha..no maju to vase polovicky s vami tazke,ale vy za to svojim sposobom nemozete
ja sa bojim, ze mam nejaku psych. chorobu... ako to zvlada tvoj manzel? ja sa bojim, ze to nikdy neskonci...
Ahojte, veru, akoby som citala svoje myslienky, asi tieto stavy mava mnoho zien, len v roznej intenzite. Ja sa citim celkovo nespokojna, vsetko a vsetci mi vadia, mam 30 a dvojrocnu dceru. Manzelovi tiez vycitam, ze ma nelubi. Zachvaty hnevu mavam tak patkrat do mesiaca a ovladat som sa ich podnes nenaucila. Oporu som u nikoho zatial nenasla, takze to asi ostava na mne. Dodali ste mi trosku nadeje, ze sa to da zlepsit, tak skusim to od zakladov. Zajdem cez tyzden kadernicke a zacnem premyslat o nejakom hobby ... Uvidim, co bude.
Ked som si citala tvoj prispevok, pochopila som, ze v nom vidim seba, mam podobny problem. To co si opisovala z detstva, ako si kricala rodicom, ze ta nenavidia...a aj to co zazivas teraz v manzelstve.
Vlastne sme na tom podobne, tiez mam 26 rokov, ale ja som slobodna a bezdetna, mam vsak priatela 4 roky a robim mu presne to iste ako ty...vsetky pocity, co si opisovala zazivam tiez.
Ale rozhodla som sa, ze s tym zacnem bojovat, ze sa zmenim dobrovolne....vzdy ked na mna pride zla myslienka alebo ten strasny pocit a stupa mi adrenalin, snazim sa dychat a krotit svoje emocie.......je to tazke, lebo som od detstva zvyknuta reagovat zlostne, ale rozhodla som sa, ze nikto mi nemoze pomoct iba ja sama.....
drzim ti prsty, aby si dokazala ovladat svoju zlost, precitaj si nejaku psychologicku literaturu vztahujucu sa na ovladanie zlosti, agresivity a zurivosti.
Moja mala rada, neviem, ci si pesimisticky clovek ako ja.....to nedokazem z tvojho prispevku posudit......
Ale ak si nahodou pesimista, snaz sa to zmenit..obklopuj sa ludmi, ktori ta budu zahrnat pozitvnou energiou a radostou zo zivota, maj rada samu seba a vsetkych okolo seba a vaz si samu seba......clovek by sa mal stale usilovat o sebazdokonalovanie...
Drzim ti prsty...
ahoj, nie je pre mna dolezite nazvat to nejakym menom, ale je pre mna dolezite, zitit, ci je to vobec nejaka choroba, teda napr. mi chyba nejaka latka v mozgu alebo nieco take somaticke, alebo je to cisto ovladatelne mojou volou
dakujem, chapem... ale co to znamena "hystericky zachvat"? da so to definovat, ako nejaka choroba, alebo da sa to vobec liecit... velmi sa bojim. nechcem svojim spravanim ublizovat druhym...
podla mna je to hystericky zachvat. Je dobre, ze navstevujes psychologa. Ale vysledky rychlo necakaj, chce to cas. Rozhodne ti tie navstevy stoja za to, lebo hrozi, ze stratis pre svoje spravanie aj manzela
