Unikanie z reality

Tlupa, existuje objektívna a subjektívna realita. Objektívna je tá, ktorá je vonku za oknom...subjektívna je tá, ktorú ty premietneš v sebe. My nemáme absolútne šancu vnímať svet objektívne, pretože nás klamú naše zmysly a aj naše pocity. Keď sa dívaš večer na oblohu, nevidíš realitu, vidíš to, čo tam bolo zhruba pred 8 minútami...tak je to realita?? Keď sa dvaja dívajú na to isté, vidia to isté?? Ty budeš napr. vidieť pekného muža, druhá bude vidieť obludu...tak kto tam teda stojí??? :o)
To, čo tu väčšina rieši, nie je realita..riešia existenciu..existenčné problémy, nie realitu...Realita existuje nezávisle od nás...ale my do seba jej nepochopením vnášame stavy utrpenia, bolesti...A opäť súhlas Arman, vesmír(povedzme) nás porieši a my si môžme vskutku len namýšľať, že sme slobodné bytosti, ktoré rozhodujú o svojom živote a smrti..skutočne??? To už jeden ani nevie, či sa má nad týmto názorom smiať alebo plakať...:o))

vaha... vystihol si presne to, co robi vacsina ludi... utekaju sami pred sebou. :-)
Cesty su len dve. Bud sa postavit neprijemnym pocitom a utrpeniu, ktore ta "realita" prinasa, alebo utiect... zabit cas do smrti a potom zomriet. Ja nejak citim, ze aj napriek tomu, ze prva cesta je tazsia, umierat sa bude predsalen s lepsim pocitom, ako ked clovek na sklonku zivota uvidi, co tu vlastne cely cas robil, ze len utekal pred sebou samym. Avsak, treba este spomenut, ze niektori utekajuci su tak rafinovani, ze to do smrti ani neuvidia, napriklad sa uchlastaju k smrti a zomru s tym zabitym stavom vedomia. :-) Ale nemusis sa bat, ja verim, ze vesmir ich poriesi aj po smrti a urcite ich nenecha napokoji, tak ako si mylne myslia. ;-)

Čo je to vlastne tá realita?

Definuj realitu. Tak to vyzera, ze u vacsiny pojem realita=povinnosti a nutnost riesit rozne problemy. Podla toho je prirodzene sa jej vyhybat, ved clovek si musi aj oddychnut. Filmy alebo knihy sa tesia celosvetovej popularite uz ako dlho, a predsa sme tu. Dokonca aj taka vec ako dovolenka je formou uniku, obzvlast na nejakom ostrove :)

pravda ale co uz...

oprava. fantazírovanie! :D

Tiez vidim jedine vychodisko z problemov konecne zacat zit v realite. 20 rokov som sa jej vyhybala ako sa len dalo,no je cas zacat zit. mojim problemom bolo napr.denne snivanie (al.fantazirocanie),pricom sa niekedy stalo ze som tym zabila niekolko hodin denne :( a pritom vonku svietilo slnko,mala som kopu zaujmov,no jedine naco som sa zmohla bolo snivat o niecom co nieje realne a este sa aj prejedat a jedlom zajedat smutok zo zivota.....cize zaver ? uplne s tebou,autor/ka prispevku suhlasim.

človek je totiž naprogramovaný tak, že sa chce cítiť dobre a preto podvedome vyhľadáva a inklinuje k takým situáciám či ľuďom, ktorí mu tento pocit poskytujú. To je aj jednoduchá odpoveď na to, prečo si muži nájdu milenky- únik z reality, cítiť sa lepšie. Problém pri závislostiach, ktoré sú sebadeštrukčné je ten, že človek neodhadne správnu mieru.
Prijať realitu takú aká je nie je až také jednoduché. Ľahko sa to povie ale ťažšie už urobí :) Lepšie povedané, každý človek má na to svoj čas a svoj systém ako sa s realitou vyrovnať. Neexistuje totiž jediná správna poučka, podľa ktorej by sa mali všetci ľudia riadiť a ktorá im zaistí vyrovnanie sa častokrát s krutou realitou. Zabúda sa totiž na jeden fakt a ten je, že človek je individualita a preto pre jednotlivca neplatia správne riešenia dané iným jednotlivcom či skupinou.

Obávam sa že ideálna realita nikdy nenastane ( už z princípu ) a tak vždy budú tendencie k úniku. Ja by som ale k týmto únikom pridal aj menej odsudzované, napr. šport, koníčky, workoholizmus a pod. V spoločnosti je to príjmané pozitívne, ale podľa mňa sa tiež jedná o formu úniku. Osobne ale na únik z reality používam kombináciu všetkých možných spôsobov :-)