Od mala som bola velmi ticha a mala som velmi malo kamaratok.Zial ostalo mi to doteraz stale neviem s kym mam o com rozpravat tak sa so mnou kazdy nudi - pochopitelne, ved viem len prikyvovat a neviem takmer nikdy viest dlhsi rozhovor.
Byvali spoluziaci sa mi na ulici ani nepozdravia radsej sa otocia prec akoby ma nepoznali, kazdy ma skratka ignoruje.
Velmi ma to trapi, ze na mna kazdy takto kasle, snazim sa byt zhovorciva ako viem, ale je to stale malo, neviem si s tym dat rady uz roky. Mam strach ako si vobec najdem robotu ked som taka ticha mam vysoku skolu, ale neviem ci mi to pomoze ked kazdy hlada len komunikativnych ludi.Momentalne som na materskej aj mojho partnera som si nasla len zazrakom aspon ja si to myslim, on ani nevie ako ma to trapi, ze som aka som. A teraz na materskej som stratila aj posledne kontakty co som pocas skoly udrziavala. Je tu niekto co ma tiez taketo problémy a pocity? Viete mi poradit ako si ziskat ludi a priatelov?
Stale od mala odo mna kazdy utekal ked trebalo skupinky v skole robit vecne som ja ostala bez dvojice, no vecny trapas....
Poradte prosim nieco.
Vsetci ma ignoruju
Mam pre tvoj problem pochopenie, lebo sama podobnym problemom trpim, hoci nie az v takej podobe, ze by ludia odo mna utekali.Su ale mnohe situacie, ked ludia trepu a mne sa chce byt ticho alebo mi proste trepanie o nicom, len aby sa hovorilo a rec nestala pripada dost blbe.
Nie je to jednoduche, clovek musi na sebe skutocne pracovat - to co ide inym sponatanne, to sa musi clovek cielene ucit, hovorit s ostatnymi. Nemam navod alebo recept co s tym. Ja som sa na materskej dostala dost do izolacie - byvali sme mimo mesta, kde som nikoho nepoznala, dve deti po sebe - tie mi ale vyplnili kompletne cele dni. Jedna vec je pravda, ze nasilu komunikovat, to velmi nefunguje a niekedy, ked sa clovek na to sustredi je to este horsie, to musi nastat tak spontanne. Tvoj partner nema nejakych znamych,s ktorymi by ste mohli byt v kontakte? alebo ked chodis von do parku, nestretavas tam tie iste mamicky? Asi som moc neporadila, ale chapem tvoj problem
Nuz naucit sa zacat a udrzat si rozhovor podla mna zavysi od toho aky ma dany clovek rozhlad. Skus na nete zbierat temy na rozhovor. Novinky zo vselijakych udalosti a podobne.
No ak nic tak stale sa mozes pytat rozne veci druhych ludi. Proste jednoduche otazky ktore sa rozvynu do dlhsich konverzacii apod.
Nudny ludia mozno su len vtedy ked su nervozny, alebo napati. Proste sa treba uvolnit, byt sam sebou a nestresovat.
Napriklad moj starsi brat je take drevo s ktorym sa nemozem normalne zhovarat. Preto s nim radsej ani nehovorima vyhybam sa mu :( Proste pobosi nervozne, nesvoj a v krci - a pritom staci tak malo, keby ze sa trosku uvolnil, zacal sa konecne vyjadrovat, svoje pocity, myslienky a tak a ono by to potom slo samo. Ale ne, on sa proste boji vyjadrit sameho seba. To je chyba !
navrhla by som ti konicky,tam clovek spozna vela ludi,ale neviem ci by si to stihala koli dietatu...tak skus niekde na detskych ihriskach..oslovit len tak mamicky,ved mate spolocne temy...treba len skusat
