Musela som

Ticha, citim s Tebou, interupcia je vazny zasah do psychiky, najma pre citlive duse, ktore su proti potratom, akou si aj Ty, no u Teba je to skomplikovane este aj tym, ze nahle Ti bol odhaleny aj Tvoj vazny zdravotny problem, Bella to napisala krasne, skus sa zamysliet nad jej radami, su velmi dobre, zelam Ti vela stastia na ceste za uzdravenim Tvojej zranenej dusicky

Ticha, citim s Tebou, interupcia je vazny zasah do psychiky, najma pre citlive duse, ktore su proti potratom, akou si aj Ty, no u Teba je to skomplikovane este aj tym, ze nahle Ti bol odhaleny aj Tvoj vazny zdravotny problem, Bella to napisala krasne, skus sa zamysliet nad jej radami, su velmi dobre, zelam Ti vela stastia na ceste za uzdravenim Tvojej zranenej dusicky

ticha
rovnako ako ty ani ja nie som zástanca interupcií, ale ak to musí byť... nie je to tvoja vina, nešla si tam preto, že si to bábätko nechcela... ale šla si tam preto, aby bábätko netrpelo... Niekedy sú situácie kedy sa nedá rozhodnúť existuje len jedna možnosť a v takej situácii si bola práve teraz... verím, že to je ťažké... rovnako ako sa píše nižšie aj ja odporúčam návštevu psychológa, nie je to hanba, je to odborník ako každý iný... Držím palčeky

Viem, že v tejto chvíli je ťažko niečo povedať, ale ak to bolo zo zdravotných dôvodov, tak si sa rozhodla správne. Či už pre tvoje zdravie alebo zdravie dieťaťa.Ak by si si ho nechala,viacej by ste všetci trpeli, či už tvoja rodina alebo bábätko.Hľadaj podporu v rodine a časom sa ti podarí znova otehotnieť, len to chce čas a trpezlivosť.

Ticha,

skús si prečítať:Holly Francisová: Päť krokov na ceste k uzdraveniu z potratu. Je to malá brožúrka napísaná ženou, ktorá sama prešla potratom.

Základom je prijatie toho, čo sa stalo, pre čo si sa rozhodla, nie zabudnutie na to. Prijatie pocitu viny, prijatie toho, že si urobila niečo, s čím si ani nesúhlasila. Neskrývaj pred sebou pocity, ktoré potrat vyvolal - plač, ľútosť. Odpusť sebe aj iným, ktorí akýmkoľvek spôsobom mohli ovplyvniť Tvoje rozhodnutie ísť na interupciu a Ty teraz voči nim cítiš hnev či odpor. Žena potrebuje oplakať svoje dieťa, ktorého už niet. Prijmi svoje dieťa, pomenuj ho a odovzdaj ho Bohu.

Všetky tieto emócie je potrebné prežiť, neutekať od nich, aj keď sú veľmi bolestivé. Potrebuješ o nich hovoriť, dať ich von - psychológ, mama, priateľka, kňaz... Nezostávaj so svojou bolesťou sama.

Ak si veriaca vedz, že Boh Ťa neprestal milovať a má pre Teba východisko aj v tejto situácii. Modli sa a On Ťa vypočuje. Budem na Teba myslieť. Pokoj s Tebou.

ak ma babo nejaku chybu tak vacsinou pride samovolny potrat. odstranenie poskodeneho plodu samym telom. je to tak. to, ze si podstupila potrat lebo si musela nech ta netrapi, bola moznost, ze o to babo prides tak ci tak, alebo by si ho porodila a ono by to nezvladlo. pride dalsie, zdrave a budes uzasnou mamou.

V prvom rade, ti chcem zazelat vela sil na prekonanie tohto velmi zleho obdobia. Podla mna si spravila spravne. Nechat si dieta, ked vies, ze sa narodi s vaznym poskodenim nie je podla mna ziadne hrdinstvo ani nic podobne. Starostlivost o taketo dieta postupne ubera cas straveny s partnerom a ostatnymi detmi fungovanie rodiny je casto dost komplikovane, je to velke obmedzenie.
A ti co argumentuju tym, ze na interupciu by isli iba sebci, tak tym odkazujem, ze sebectvo je prave taketo dieta si nechat. Nechat ho trapit sa na tomto svete, zamerne nechat obmedzovat uz existujucu rodinu, len koli vlastnej viere, alebo choremu presvedceniu.

Ak to bol vážny zdravotný problém, rozhodne sa nemusíš trápiť. Nech sa trápia tie, čo berú interrupciu na ľahkú váhu, nemajú ani najmenšiu výčitku a podstupujú ju zo sebeckých dovodov.

určite vyhľadaj odbornú pomoc psychológa. Interupcia je veľká záťaž nie iba pre fyzické telo ale najmä pre psychiku. Obviňovať sa a trápiť nemá žiadnu význam. Nikomu tým už nepomôžeš.

aky problem ti vlastne zistily?