Slaba vôla. Ako sa zmenit.

jaaaj prokrastinacia pocas skoly..chyba mi to :D

www.youtube.com

A teraz vazne, myslim si ze k silnej voly nas ucia v prvom rade rodicia, ked sa im to nepodari, lebo sme odolni :) alebo sa o to ani nepokusaju, je na nas si silnu volu vypestovat. Zial, je to ovela tazsie, musi to byt planovane, dostatocne motivujuce a s lakavymi odmenami.

A Jergus, s tou pracou to mam rovnako, akonahle som zacala pracovat, vsetko sa v sekunde zmenilo, stiham pracu, venujem sa konickom a tiez riesim vlastne projekty, no pocas skoly to bolo zufale. Snazila som sa to intenzivne riesit a vysledy boli uspokojujuce len obcas....je to fakt narocne :/

Vau :) ako to tak čítam, všetky príspevky ako keby som písala ja, presne ako sa tu píše.. som nevedela, že nás je viac takých, lebo ja si už pripadám fakt divná. Dám príklad, prenášala som skúšku (ekonomiku 600 strán), skúšku som mala 9.1., cez školu som si plánovala, koľko by som toho mala každý deň prázdnin prejsť, aby som to v pohode zvládla + posledný deň som si vyčlenila na zopakovanie, ehm:D ... lenže cez vianočné prázdniny som rýchlo od plánu ustúpila, keďže sa mi ani JEDEN jediný deň nepodarilo vstať minimálne o deviatej. Potom som s výčitkami svedomia deň preflákala sťažovaním sa, že nestíham:D. Učenie som si nehala až po Silvestri. Ale to už mi riadne horelo pod zadkom, frajer si chcel spraviť celodenný výlet, odmietla som, pretože som na ten deň mala naplánovaných naučiť sa aspoň 50 strán. Chcela som cez prázdniny cvičiť jogu, učiť sa španielčinu.. Ale čo som celý deň namiesto frajera, jogy, španielčiny, EKONOMIKY (skúšky) robila? celý deň som premýšľala, že už by som sa mala začať učiť "začnem, keď sa naobedujem, keď dovarím, keď si spravím čaj,začnem keď si pozriem 1 diel seriálu, začnem keď dokecám s rodičmi v obývačke pri TV." A bol večer! Kdeže z 50 naplánovaných strán som stihla ten večer 10 a takto je to so mnou stále. Mám pocit že celý život alebo aspoň (strednú a vysokú školu) úplne flákam, márnim čas, mám toľko vecí, ktorým by som sa chcela venovať, a ja namiesto toho nerobím, to čo by som chcela, ani sa neučím. Len premýšľam, koľko sa dnes toho naučím... Stále sa sťažujem, že mám málo času, s kamarátmi chodím von veľmi málo, pretože si poviem, keby idem cez skúškové von zabijem tým celý deň, ale v podstate tak isto ho zabijem doma pripravovaním sa konečne na to učenie. Fakt by som už chcela mať taký večer, že by som si povedala, fajn prebrala som dnes čo som chcela, všetko stíham, že by som sa každé ráno, poobedie poučila a večer šla von.. Je to možné, že si to vždy perfektne rozplánujem, a NIKDY to nedodržím?

ľudia táto diskusia ma neskutočne potešila a pobavila ako keby som všetky tie príspevky písala ja.
Takže dnes ráno napr. poviem si že vstane a budem sa učiť a už je pomaly poobedie a čo robím, sedím za PC,počúvam rádio, jem...
Najlepšie je že si vždy urobím také dokonalé pláne ako všetko pekne stihnem, a ešte mi ostane aj čas na nejaký zmysluplný oddych. Ale neurobím ani jedno, ledva zo stresom nakoniec zvládnem školu a svojím koníčkom sa už venovať nestihnem.
A platí presne čo ste písali spávať chodím často okolo 4 ráno a namiesto učenia aj tak len zabíjam čas. Potom vstanem na obed motám sa a deň je zasa preč.
Sranda je že tiež uvažujem doktorandskom štúdiu, jednak by ma to bavilo, ale podvedome myslím na to že by som si tým dlhšie udržala tento životný štýl :D
Pritom by som ale chcela toľko vecí robiť, všeličo ma zaujíma a myslím že nie som ani najnešikovnejšia, keď už s niečim konečne začnem.
Napríklad keď som v škole tak nemám problém sa tam snažiť a byť aktívna na seminároch, alebo keď pracujem z ľuďmi, tak ma to baví viem sa na to sústrediť rozmýšľať, problém nastáva keď sa ocitnem sama doma s knihou.
Pokrok by ba bol keby som učením strávila aspoň toľko času ktorý trávim rozmýšľaním o ňom, ako kedy čo sa budem učiť, čo následne poruším a plánujem stále nanovo :D
Proste moja sebadisciplína je na bode mrazu, a mám pocit že si vlastne ani nezaslúžim, že napriek tomu to všetko ešte stále relatívne zvládam.
Za chvíľu ma popri škole čaká aj práca, tak som zvedavá, ale myslím že to bude dobré, keďže nebudem doma.
Štve ma že svoj čas a život zabíjam premýšľaním o nesmrteľnosti chrústa a počítaním ovečiek :D
Pretože na druhej strane som dosť perfekcionista a všetko chcem mať dokonalé, presné v poriadku. Ostatný ma tak aj vnímajú ako veľmi zodpovednú, a pritom netušia ako ma ničí moja lenivosť.
Fajn a teraz sa už idem naozaj UČIŤ!!!

Jergus, co ti poviem...dnes o tretej mam zapocet, vo stvrtok prezentaciu, hadaj, co robim...sedim tu a komentujem zdravie.sk. Skola mi nejde zle, prave naopak, pretoze tymto lenivym pristupom si to pozeram aspon priebezne a po troskach, cize ucenie zvladam.Bolo to fajn, kym som mala part-time pracu, ale dala som hrdinsky vypoved, lebo "treba sa venovat diplomovke"a cele dni dokopy nic nerobim. Leziem si na nervy uplne neskutocne, ale tiez s tym neviem skoro nic robit. V podstate uz len cakam na maj a statnice, lebo viem, ze ked pojdem do prace, tak budem konecne schopna aj zmysluplnej cinnosti. Teraz by som aj chcela robit svoje konicky,ale fakt tragicko-smiesne je, ze "nemam cas", lebo akonahle sa zacnem venovat inemu nez skole, mam vycitky. Takze pre istotu nerobim nic, iba seminarky, ulohy ked sa uz blizi deadline. A inak zabity den-varim si obed, citam internetove clanky, upratujem...Nad phd. ani neuvazujem, ja uz mam problem s tym zvyskom skoly, niezeby ma to nebavilo alebo mi vadila, skor mi vadi moj pristup. Ale toto je problem vsetkych studakov, aspon co sa rozpravam s kamosmi, je to to iste, tiez sa nevedia skonsolidovat a su z toho vedla. A aj to, co pise dandan je mi zname manualnu pracu idem robit priam s nadsenim, nemam problem vydrhut byt, ist pomoct nosit vselico, ale akonahle mam robit seminarku, tak som z toho hotova a odsuvam to ako sa da. Vsemozne planovanie "zacnem o 9.00" mi vydrzi tak do 9.15, ked si spomeniem, ze by som si mohla pozriet maily, ist si spravit ranajky atd.

mam velmi velmi podobny problem, uz od strednej sez vysoku mam neustale prehodeny rezim, kazdy vecer presne viem co mi treba spravit, co mozem stihnut, napisem si paradny planik kedy co a zrazu vstanem 15 minut neskor a zrazu sa pustim celeho planu, do obeda nespravim nic, poobede venujem planu 10 minut a vecer zistim ze cely den je prec a dalsie veci sa mi kopia na dalsi den, je toho dost z kazdej strany, zaroven si uvedomujem ze v porovnani s tym co by som chcela je toho zalostne malo...jednoduho akoby sa mi hlava vyrestartovala kazdy vecer a cez den sa "tvarila" nepritomne, mne osobne pomohlo ze som si zalozila diar a pisala som si kazdu vec co chcem spravit, aj ked sa mi veci presuvali zo dna na den, postupne som sa donutila rano zacat cosi robit, este viac mi pomohlo ked mi padla brigada v lete a mala som 2 mesiace zrazu volne, do toho mi kamaratka omylom obliala pc tak bol 2 mesiace v oprave, vtedy som toho fakt ohromne vela postihala, ale samozrejme bolo to velmi obmedzene, myslim ze s pc by som vedela veci spravit kvalitnejsie. kazdopadne potom som sa rozisla s priatelom, notebook mi vratili, nastupila som do skoly a dnes som uz asi tyzden dva na tej starej urovni kedy nic nic, o da dni mam priserne dolezity test a ja len v sebe ten stres a nic nerobim poriadne, mojou chybou je ze veci nerobim na 100 percent, aj ked zrovna priamo nesuvisia s tym co chcem spravit, keby som ich zacala robit na 100 percent, aj tie menej dolezite, hned je vysledok iny, takisto si nechcem uvedomovat ten plynuci cas, ale to aj preto ze travim menej casu s ludmi, ako som zvykla, najvacsim problemom je asi to ze prilis premyslam :-D a to ma privadza k spekulaciam a efektivnym rieseniam a organizacii, ktora je v konecnom dosledku vysoko neefektivna. najdolezitejsie je teda(aspon pre mna) hodit vedla postele diar a skor nez vyleziem z postele sa prehovorit co urobim ako prve co ako druhe a ked zapnem pc dat si pozor na to aby som tam travila minimum casu...a to napriklad budikom kazdych 20 minut aby som sa spamatala :-D viem znie to komicky, ale pomaha to pri sebadiscipline, najlepsie sa mi aj tak stale pracuje vecer a ma to jediny jeden dovod, ze uz mam pocit ze "len toto a viac nestihnem". s touto myslienkou sa mi pracuje najlepsie, vtedy robm veci na 100 percent a to, co mam :-) vie mi niekto poradit nieco viac?

priatel môj, ak nájdeš na toto nejaký liek, daj vedieť!

pripájam sa do tvojho klubu... :) Najhoršie je, že máš pocit, že vôbec nemáš čas a pritom ho máš kopu..

tak ja som neskutocne podobny.. vysku som akosi zmakol skusku po skuske tak ze som vacsinou v uplne posledny mozny termin sa zacal noc pred tym zo stresu ucit a vtedy mi to islo do hlavy,alebo som mal nejake stastie, kde tu nieco odpisal a tak.Ale stale som si daval predsvzatie po kazdej skuske ze na dalsiu sa uz budem ucit normalne, ze si to rozvrhnem a priebezne sa to naucim, ale niekdy ani jediny raz mi to nevyslo. Nechapal som spoluziacky co sedeli cely rok na prednaskach a pisali si poznamky,ako to ony tak v pohod e zvladaju sedia tam stale, pisu si ,ucia sa priebezne, ja som horko tazko vychodil cviko a uz som sa videl jak sa vykvasim na izbe a zapnem si PC. A hrozne zle som nakladal s casom, asi pre to ze som citil ze mam nedokoncene veci, tak som ani nechcel ist spat, lenze do 4 rana som nerobil nic len som nezmyselne zabijal cas na tom PC, jednoducho ja si zufalo neviem zorganizovat cas tak ze si splnim povinnosti a este ze by som sa niecomu nadramec venoval a pri tom mam tiez plnu hlavu veci ktore by som xel dosiahnut, hram 10 rokov na gitare, ale urcite horsie ako niekto kto hra 2 roky poctivo, chcel by som obchodovat na burze, co xe zo zaciatku velmi vela casu na obchodovanie na necisto a len take simulovanie obchodovania,ucit sa dalsi jazyk, to su veci co si nosim v hlave ale den co idem idem spat s tym ze som s nicim nepohol, taktiez som sa dal na doktorandske studium ale externe za rok som urobil jednu skusku, lebo tam bol ako tak stanoveny termim(a to som tiez sklepol noc pred) inac je vsetko volne a ja si nikdy nepoviem cez den ze teraz sa idem do toho pustit ale ked som pracoval nebol pre mna problem ani vsatavat ani podavat vykon, len jednoducho neviem robit veci sam od seba az som z toho zufaly. Potrebujem mat externe dane podmienky, co mam robit dokedy to ma byt a takto zvladnem uplne hocico.A druhy paradox, na to ze som vyskolak a teraz na doktorandskom, okrem toho mam za sebou 2 dlhodobejsie studijne pobyty v zahranici, ovladam aj cudzie jazyky a jednoducho ked sa stretnem s niecim novym, alebo pristupujem k nejakej novej veci, alebo niekto nieco hovori, vacsinou to aj podla tej osoby dobre chapem, to znamena ze nie som blbeca mal by som vediet pracov aj intelektualne a by mi nemal v zivote robit az taky problem trochu prinutit tu moju hlavu, ale badam na sebe ze najjednoduchsie mi je konat ked ide o manualne prace,kde je hlava vypnuta ked mam prelozit pol strany z anglictiny, tak to odkladam a odkladam s stale sa zaoberam niecim inym a pritom to mozem zachvilku urobit z pohodlia domova, ale ked mam rubat 4 metraky dreva, kosit, rylovat malovat tak bez problemov hned idem. Vzdy sa mi chce a nemam mieru robil by som take cinnosti v pohodicke denne. Takze proste sedim tu na kompe jak kazdy den, na gitare som nehral pol roka, co sa tyka burzy tak som si precital jednu knihu inac o tom len hovorim poslednych 5 rokov a cely den som zabil tym ze idem cosi robit a realne som nieco robil asi 5 minut inac som zabil dasli den a nikde sa nepohol.

ako keby som citala svoj zivotopis:O))) a sranda je, ze tiez rozmyslam nad tym, stat sa doktorandkou alebo si spravit druhu VS..studentske casy boli fakt uzasne:O)))
tiez nevidim zmysel, travit 40hodin tyzdenne v praci, vracat sa znicena, nemat na nic cas a mat za to vsetko nejakych smiesnych 1000eur mesacne, za co si v dnesnej dobe neutiahne clovek ani hypoteku... Moj problem je aj v tom, ze ked som zamestnana, nechcem si preliezat nizssimi poziciami, ale chcem byt hned hore:O)(lebo viem, ze na to mam vedomosti a schopnosti) a v praci som sa vzdy stretavala len s polenami, ktore mi boli pri mojej ceste hadzane pod nohy, takze z vlasnej skusenosti viem, ze je lepsie hladat alternativne sposoby zarobku, ako full time... takze musis sa na to pozriet komplexne, ze ci budes rad stale dole, aby Ta niekto organizoval alebo sa budes snazit ist hore, aby si druhych mohol delegovat ulohami...
Aj ked vo mne sa bije moja strasna lenivost s tym, vybudovat si uznanie, postavenie a respekt...:O))) Snazim sa planovat iste ciele a tam smerovat, stimulom je pre mna moje vlastne sebahodnotenie... Skus praktiky time managmentu, vsetko si skus podrobne naplanovat a bud pysny na to, ked to dodrzis, len takymto sposobom si mozes vybudovat sebadisciplinu...