Neustale depresie

ale, ze pre spolocnost si nezaujimava. kasli na spolocnost a plavaj zivotom sama pre seba a na ostatnych sa vykakaj. snaz sa, ked to pojde, rozdavat radost povzbudive slova a mozno sa to zmeni. nekontroluj sa velmi. ja som vecera v praci mal pekny rozhovor s koleginou a o par minut ked som jej nechtiac stal za chrbtom a ona o tom nevedela povedala, ze som cvok :))) no bola vsoku, ze sa otocila a ja za nou. ona na to prepac nehnevas sa a ja nechaj tak. hned som sa podakoval Jezisovy, ze mi dal taku to skusku na ktorej si mozem cvicit svoje myslenie aby so podebne veci mohol zvladat lahsie a aby som mohol odpustat a nei nadavat ake je krava a ako mi ublizuju a take podobvne veci.

Depression,

veľmi si to sťažuješ sama, prečo si na seba taká prísna? Prečo musíš mať len samé jednotky? Si len človek, máš právo sa mýliť, urobiť chybu, nemať svoj deň. Raz, keď už budeš chodiť do práce, na tie známky si ani nespomenieš - a koľko sa pre ne teraz trápiš.

Ja som bola rovnaká, len škola a učenie. Zdalo sa mi, že nežijem, len živorím. V prvom rade by si mala zmeniť svoje myslenie. Po rokoch som zistila, že keď niečo robím, preto že to chcem a nie preto, že musím, dosahujem ešte lepšie výsledky. Nedávaj si striktné vysoké ciele, ktoré musíš za každú cenu dodržať, dostávaš tým len samu seba pod psychický tlak a o to viac úsilia musíš vynaložiť, aby si ten cieľ dosiahla. Povedz si, že Ti napr. stačí aj dvojka, že sa naučíš, čo môžeš a skúsiš, ako to dopadne. Ja som tak robila a dostávala som jednotky (prekvapivo) s ľahkosťou a nie s úzkosťou.

Čo sa týka života a jeho zmyslu, máš veľa darov, ktoré v Tebe driemu a ktoré nevyužívaš. A vôbec nie si bezvýznamná. Keďže si veriaca, odporúčam Ti prečítať si knihu od Johna a Stasi Eldredge: Očarujúca. Táto kniha ma prebudila k životu, verím, že aj Tebe pomôže zistiť, kto vlastne si.

zdarvy, verim v neho, som veriaca, v podstate pochadzam z dediny, sme veriac rodina aj ked to tak obcas nevidno :( Mozno ako si povedal skusa, ale vie ze to nezvladam..Som slaby clovek, a svoju slabost sa snazim zakryt, proste pre spolocnost som nezaujimavou castou tohto sveta :( Tak to vidim ja :(

Ked ja ani neviem, ako to mam urobit :( Co zmenit, kde zacat...Nemam v podstate ziadne konicky, v skole sa ucim vyborne mozno len to ma tesi, ale aj tak ostavam len ako bifla, ktora nema cas ani na prestavku, lebo stale sa len ucim a dohanam..Nesmiem mat horsiu znamku nez 1 lebo, to je pre mna katastrofa...Nikto ma v podstate nenuti, len to je ako ked musim a hotovo :( Co sa tyka priatelov, myslim ze sa snazim podavat pomocne ruky, aj ked stale ide len o nejaku pretvarku z ich strany nie vsetci ale proste ma zneuzivaju...:( Snazim sa pomoct, vysvetlit hlavne co sa tyka zivota..Viem pomoct inym, len neviem pomoct sama sebe :( Neviem co by ma v podstate zaujimalo...chcela by som byt psychologickou no zaroven by som chcela vyskusat nieco z ekonimiky, kedze na to som zamerana v nasej skole...Zasa neviem, vyvodzujem si z toho co by bolo na tom dobre a co zle...Neviem co si vybrat pre mna maju obidve negativne no i pozitivne stanovisko...Zasa je to tu...Ta moja nerozhodnost...Myslim ze jediny ciel co mam, je v zivote len sa ucit a dostat sa na vysku, a pre mna je to take stereotypne..Cas? mozno mete vsetci pravdu cas sa da najst... Ale ja proste stale nieco robim :( Tak ako? Jednoducho sa nedokazem pohnut z jedneho miesta, neviem kam sliapnut, to je asi to najhorsie... Co sa tyka rodiny a priatela, u nas doma sa riesia veci neustale s krikom, jedina mama dokaze pochopit, za co som jej nesmierne vdacna a hambim sa ze jej neviem povedat ze ju lubim, nedokazem to :( A moj priatel? Vlastne ani neviem ci chcem byt s nim ze ci ho vlastne lubim, v tom sa utapan asi najviac, pretoze mu taktiez nechcem znicit zivot, ved predsa 1 rok a 7 mesiacov je vela...V podstate neustale myslim na ineho, co si stokrat zakazujem viem ze pr mna nie je vhodny je to pre mna ako hriech od ktoreho sa nedokazem odputat...Moj priatel je skvely, neustale ma zahrnuje laskou a stale ho to neprestalo bavit, je to najlepsi clovek na svete...Nenavidim sa preto ze ked som pri nom, myslim na to ako by to bolo pri tom co na neho neustale myslim :( uz cely rok a pol, neviem ci som urobila spravne :(

ja som urcitou dobou trpes myslienkami, ze my nieco v zivote uteka a ze nedosahujemto na co mam, ale nevedel som co. nejak som to prestal riesit a hlboko som zacal verit v Jezisa Nazaredskeho. Je to mozno smiesne, ale mne par krat pomohol ked som bol v koncoch a teraz pohlad na zivot beriem tak, ze to co mi prinesie zivot je vlastne skuska od neho pre mna ako sa s tym popasujem. A ja to beriem, lebo ked poprosim o pomoc, je to neuveritelne dostanem ju. Nedostanem pomoc len tak nieco pre to treba robit. A co robim? Rozdavam pre ludi radost. Ked su v mojej spolocnosti snazim sa aby sa citili spokojni, pochopeni aby mali radost. Robim to nezistne, ze ked im davam pokoj a radost pocase nejakym sposobom sa mi to vrati. Ale ako pisem ked ludom davam pocit pohody nemyslim na to, ze to robim preto aby som z toho nieco tazil, ale preto lebo kazdym dobrym pristupom k ludom dakujem Jezisovy. Samozrejme treba to trenovat myslenie a tak dalej a dakedy zidem z cesty, ved som len clovek :)

Zijes stereotypne?, tak to zmen, spestri si zivot, venuj sa konickom, ak konicky nemas, hladaj, co by Ta bavilo.

Nenavidim sa, som hrozna, neznasam sa, toto su velmi skodlive pocity, nahrad nenavist laskou, to prve by si mala urobit pre seba, ak sa chces pohnut smerom dopredu.

Utek do samoty a plac nie je riesenim, sebalutost nas nijako nepovznesie, zacni konat, necinnost ubija a navodzuje depresie, zamestaj sa, rob nieco uzitocne, ze co?, vzdelavaj sa, pomoz doma rodicom, vyriad si byt, telesny pohyb odburava stresy, ak je vsetko porobene, ze niet do coho pichnut, tak sa zober do telocvicne, na plavaren, vecer na tanec ...

V 18 Ti nemohol zivot utiect pomedzi prsty, este si vlastne poriadne ani nezila, vsetko mas pred sebou, nic si nezmeskala, nic Ti neutieklo.

Ak nemas priatelov, resp mas, ale len takych, ze jednym uchom dnu a druhym von, nie je to tak trochu aj Tvoja chyba?, venujes svoj cas priatelom, podavas pomocnu ruku, ked to potrebuju?, pravdepodobne nie, tak zacni tak konat, potom aj priatelia sa budu inak ku Tebe spravat.

Moj zivot ubija stres, nauc sa relaxovat, meditovat, viac oddychovat a nevrav, ze na to nemas cas, vsetko je len otazka priorit, ak nieco chcem, cas si na to urcite najdem.

Tvoja nerozhodnost prameni z toho, ze vlastne ani nevies co od zivota chces, co je velmi zle, postav si kratkodobe a dlhodobie ciele a hned budes mat napln prace, najdes zmysel zivota, lebo clovek bez ciela alebo snov, je ako plachetnica na mori v bezvetri, nezije, iba zivori.

Mas priatela, mas rodinu, si vlastne bohaty clovek, tak sa im venuj naplno, mnoho ludi nema priatela ani rodinu a predsa vladzu zit a mnohi velmi uspesne.

Mas krasnych 18, vsetko mas pred sebou, tak sa zobud a zacni zit, nikto to za Teba neurobi, Ty sama musis prilozit ruku k dielu, lebo ako si ustelies, tak si lahnes, kazdy sme zodpovedny sam za seba, za svoj zivot, iba hladanie pricin, vyhovorky a vypocet, co vsetko nas trapi alebo nam chyba nam nepomozu, ak sme v zivote nestastni, treba nieco zmenit, ale zmenit v nas, nie v druhych, nie vo svojom okoli, ale vnutri nas

tak ten stereotyp zmen. zacni sa o nieco zaujimat. mozno ti to pride, akoze ta nic nebavi, tiez som mala kedysi ten pocit a zistila som ze je to naopak, ze ma bavi takmer vsetko. len mozno bude tazsie to najst, ale verim, ze to prave najdes. je vela netradicnych konickov - ohnova sou, brusne tance, horolezectvo, vyroba sperkov (osobne sa jej venujem). taktiez je vela zuajimavych filmov a serialov, ktore si este nevidela, vela knih, ktore si este necitala. a vela miest ktore si este nevidela. ja napriklad chcem vidiet svet, vidiet ako to inde vyzera co sa tyka aj prirody aj ludi. skutocnych priatelov je tazke najst, mozno sa skus zaujimat aj o tych, ktorych si na prvy pohlad zavrhla. taktiez si davaj kratkodobe (aj dlhodobe ciele) a pln ich. nemusi to byt nic velke, staci napriklad, ze sa naucis par novych slov v cudzom jazyku, alebo ze si tento tyzden kupis nejaku kozmetiku, pomozes niekomu, kto to bude potrebovat, usmejes sa na cudzieho cloveka v autobuse... hocico...a ked to splnis, budes mat so seba dobry pocit:) taktiez sa nauc relaxovat a byt vdacna za to pozitivne. uvedom si kazdy den aspon jednu vec, za ktoru si vdacna. hocico...napriklad dnes to moze byt ze mas priatela. zajtra to moze byt, ked si vecer lahnes vdacnost za to ze lezis v posteli, nie je ti zima, nie si hladna, nie si v nebezpecentstve a mozes pokojne spat...ved tolko ludi na svete to nema

,, dokial si nevyberies svoje rozhodnutie, vsetko je mozne ,,
Zmen svoje myslenie na pozitivne, a zmeni sa ti zivot. Len nejde to zo dna na den, treba to mysliet vazne a naozaj chciet, a potom uvidis znatelne zlepsenie. Len sa toho potom aj drzat.