Potratila som

Milá Orešanka, môj príbeh je podobný tomu tvojmu. Potratila som 3 týždne pred tebou (20.2.), tiež v 8. týždni a tiež sa nám v rodine mali narodiť v septembri 2 bábätká. po potrate som sa veľmi snažila zisťovať príčinu, porobila som si všetky testy na rôzne choroby, všetky boli negatívne, takže moja otázka zostáva otvorená. Chcela by som otehotnieť čo najskôr ako mi doktor dovolí (ešte dieťa nemám). Niektorí mi povedali že máme čakať 3,4 mesiace, iní že aspoň pol roka, čo sa mi zdá dosť dlho. dosť času trávim rozmýšľaním nad tým čo sa stalo, a viem že to nie je dobre, no je to silnejšie ako ja. Prajem ti veľa sily, budem rada ked sa niekedy ozveš.N

Mila oresanka, viem, ze ta to neutesi, ale take cosi sa stava. Pomerne casto. priroda sa proste zbavila cohosi, co bolo chybne. prve tri mesiace tehotenstva su casto taketo cakania na to, ci sa to ujme alebo nie..nestastna nahoda. Niekedy si priroda takto vypomoze sama, inokedy sa narodi postihnute dieta. Vies, dnes je mozne udrziavat tehotenstvo v mnohych pripadoch, aj ked priroda proti tomu bojuje, ale zena lezi s vylozenymi nohami, dopuju ju liekmi...Potom sa narodi poskodene dieta alebo velmi nedonosene...Vies, uz ked od zaciatku si mala problemy...Pre zenu je to smutne, ale musis ist dalej, si silna!!! jeden gynekolog povedal: ked sa to babo udrzat ma, tak sa udrzi, aj ked zena bude robit co len chce, ty si nezavinila nic!! nerob si zbytocne vycitky, lebo za to nemozes. Chce to len cas, hlavne ho netrav umaranim sa, nebud sama. preboli to.

ahoj... niečo obdobné sa mi stalo... je to už pár rokov a už len občas si spomeniem... narodil sa mi synček a žil 5 dní... bol chorý a ja by som to asi nezvládala... vieš niekedy si poviem,že sa stalo lepšie... dnes už mám 7 ročného synčeka a je môj poklad... preniesla som sa cez všetko a žijem si... možno to sem nepatrí,ale aby si vedela,že sú aj horšie veci a dajú sa zvládnuť,ale je to všetko na Tebe... máš ešte šancu,tak sa nemuč,trochu si oddýchni a ono to príde vtedy kedy má a budeš šťastná...pekný deň

Ďakujem saibod, už som na tom trošku lepšie, čas to postupne asi vylieči a teraz som dosť zanepráznená, takže nemám často čas nad tým rozmýšľať.

Ahoj Orešanka, mám podobnú skúsenosť: bola som v 12 týždni(1.3.2004), išla som do poradne a tam mi doktorka povedala, že bábu nebije srdiečko a nie sú prítomné ani pohyby a že musím ísť do nemocnice na vyčistenie.A povedala mi aj, že v súčasnosti sa väčšina prvých tehotenstiev končí tak ako to moje. Preplakala som celý mesiac, doktorka mi urobila krvné testy, čo spôsobilo odumretie plodu, ale nezistili nič.Keď som išla na kontrolu (17.6.2004), bola som znovu tehotná, tak ma doktorka vypísala na PN,začala som užívať Calibrum Babyplan a dostala som tri injekcie (každé 2 týždne), na posilnenie maternice,keď som bola vo štvrtom mesiaci, začala som krvácať, ale lekár na pohotovosti povedal, že to nič nie je, že mám len odpočívať s nohami vyloženými hore. Nakoniec to ustalo, a hoci sa malý narodil o 5 týždňov skôr (30.12.2004), teraz je z neho šikovný chlapček. Takže nestrácaj nádej, a keď sa na to budeš cítiť fyzicky aj psychicky, kľudne to skúste znova.

Ďakujem za podporu. Ani neviem či je dobre, že sa v tom takto "rýpem". Na jednej strane je dobré vedieť, že jedného dňa to prejde ale na druhej sa k tomu stále vraciam. Už plačem len keď sem píšem. Navonok človek vyzerá vyrovnaný ale vnútro je iné. Iróniou osudu je, že v porovnaní s prvým tehotenstvom som začala brať vitamíny už pred otehotnením aby som organizmus pripravila na zmenu. Tým prvým tehotenstvom som prešla ani neviem ako. Nemala som žiadne problémy a ani som si neuvedomovala, že by som nejaké mohla mať. Na druhé som sa chcela zodpovedne pripraviť a užiť si ho.

Ahoj, je to ťažké, ale netreba zúfať. Nádej zomiera posledná. Ja som potratila 2x. Oporou mi bol manžel. Vždy keď som šla po ulici a videla kočiar, bolo mi do plaču. Pri druhom raze mi dokonca jedna sestra v nemocnici povedala, že jedna potratila 6x a na siedmi sa to podarilo...skvelá útecha pre mladú a neskúsenú ženu. V lete sme šli na dovolenku k moru a za deväť mesiacov boli na svete krásne a zdravé dvojičky. Keď som bola počas tehotenstva v nemocnici, jedna čo ležala so mnou v izbe sa čudovala, že som taká veselá, keď sa mi niečo také stalo. Ja som sa vtedy zamerala na zdravie tých malých orieškov v brušku. Proste som na to zabudla.Za mesiac budú mať 10 rokov a sme na nich všetci pyšný. Takže odporúčam skvelý relax u mora...ak to Tvoja situácia dovoľuje.

Dievčatá je to veľmi ťažké ak prídete
o bábätko.Bohužiaľ to niekedy prichádza
aj po dlhoročnej snahe o otehotnenie.
Telo nie je skrátka na tehotenstvo pripravené alebo ho z nejakého dôvodu
odmieta. Častokrát sa telo matky správa
k plodu ako k niečomu cudzorodému a snaží sa toho zbaviť. Prírode niekedy treba pomôcť. Organizmus dovyživiť.Ak
budete potrebovať poradiť produkty na
prírodnej báze /máme s nimi veľmi dobré výsledky/ alebo radu gynekológa,
kľudne mi napíšte na mailovú adresu.

ahoj oresanka...nasej znamej sa to stalo tiez a to uz tri krat...tiez to bolo kriticke obdobie verim ti ze je ti smutno...ale casom to prekonas a s manzelom sa pokusite o dalsie babo---tej nasej znamej sa to podarilo nakoniec a dneska ma tyzdnovu babiku..drz sa,a neboj sa.niesi sama...

Veľmi rada by som to spravila ale obávam sa, že ten strach vo mne ostane. Vieš, nik si nemyslí, že niečo takého by ho mohlo postihnúť. Ja som si to tiež myslela, veď pri prvom tehotenstve som nemala žiadne problémy a predsa sa to stalo. Nik mi zatiaľ nevedel povedať prečo. Vraj sa to stáva často a ženy si proste myslia, že im meškal menzes. Pre niekoho radosť, pre iného žiaľ. Keby sa to tak dalo vymeniť alebo zabudnúť. Lenže človek sa stále podvedome vracia k tomu čo ho trápi.