Potrebujem sa trochu vypisat a hodil by sa mi nestranny nazor. V zime som ukoncila dlhorovny vztah, pre partnerovu neveru. Dost ma to vzalo, avsak casom som samozrejme pocitila tuzbu mat vedla seba niekoho, kto ma bude mat rad - a ja jeho. Som pomerne atraktivna a o zajuem muzov nemam nudzu. Bala som sa vsak sklamania, tak som si pratnera chcela najst na zoznamke, kde sa ludia predsa len trosku spoznaju, kym sa stretnu. Zoznamila soms a s mojim sucasnym partnerom, dlho sme si pisali, kym sme s astretli, mali sme podobne zaujmy, vkus, zmysle pre humor. Aj stretnutia boli mile...zacali sm espolu chodit, aj ked mame rozdielne zaujmy (on hory, ja kultura). Spociatku islo vsetko skvele, bol pozorny, chcel ma vidiet takmer kazdy den...a teraz...malokedy sme spolu a to byvame nedaleko od seba. On radsej sedi pri PC ako by mal ist so mnou von...ani k nejakemu vyjadreniu citov z jeho strany nedochadza...o spolocne stravenych nociacha leboa ktivitach mozem len snivat...v restauracii mi je zvycajne trapne, pretoze ani neprejavi snahu zaplatit celu veceru (som financne nezavisla, avsak muzi v mojom okoli sa takto nespravaju). Mali sme aj vazny rozhovor a ja som navrhla rozchod, on bol proti...chvilu to bolo fajn, avsak naozaj len chvilu... Neviem co si o tom ymsliet...som pomerne verny typ, nerada sa rozchadzam...toto je valstne len moj druhy vztah. Ale nie som stastna, neviem co si mam o tom mysliet. Mam ho rada...ale naozaj neviem ako dalej :/
vztah-nevztah...
adam: ak si myslis, ze ti krivdim, ok. ja zo svojho pohladu ti len nastavujem zrkadlo, tak ako ta vidim ja. ako to prijmes a co si z toho vezmes, to uz je na tebe. mozno ti neuskodi, skusit sa sam na seba pozriet trocha cudzimi ocami. kde su tvoje silne a slabe stranky. nevravim, ze s tym mas nieco robit, pretoze ty s tym nic neurobis. ak sa to ma zmenit, zmeni sa to, chce to len cas a otvorenost pre zmeny.
ciastocne v prvom odseku suhlasim. mas do toho co povedat. ale len potial, pokial ti to druha strana dovoli.
p.s.: to, co sa mi stalo, alebo nestalo s tym, co tvrdim asi suvisi, to je fakt. ale u nikoho to inak nie je. a nezanevrela som. viem "kvalitnych" jedincov ocenit. je ich vsak az zalostne malo.
Oprava preklepu, nie zlatnik ale zaletnik... :)))
rozumiem ti:
omyl. Mne je jedno, ako kto rozmysla. Avsak mam urcite predstavy o svojom zivote a toho sa drzim. Kazdy ma nejake priority a predstavy, ci zasady. Pokial je niekto nezavisly a robi si svoje a na svojom, nic ma do toho. Pokial to zasahuje uz aj mna, je to aj moja zalezitost a mam do toho co povedat.
Automaticky tu predpokladate, ze muz je ten hlupejsi, ten menej citlivy, ten menej chapavy, co snad neuspokoji zenu, co nechce deti, co snad je zlatnik, ci ma dalsich X negativnych vlastnosti. A co ked to tak neni ? Co ked je chlap, co je jeho opakom ? Lenze, tu pristupujete k chlapom presne podla sablony... Preto aj pisem v X tematach proti, lebo ma to neustale ohovaranie chlapov rozculuje. Nie kazdy je taky ;-)
adam: vidim tu jeden dost zasadny problem. ty chces ludom nanutit, aby rozmyslali ako ty. alebo aby zodpovedali tvojim poziadavkam. chces od nich, aby sa spravali tak, ako ty chces, aby to zodpovedalo tvojej predstave o tom, ako to ma byt. chyba.
kazdy je taky, aky je. bud to akceptujes, alebo radsej ostan sam.
podstatna otazka je: preco? preco to tvoja partnerka tak vnima? kde to prameni. je chyba v komunikacii z tvojej strany, alebo je to niekde inde. najdi odpoved, najdes riesenie.
p.s.: tebe nedochadza, ze ti nepoviem niektore veci preto, lebo ta poznam. bud by si sa v tom zbytocne vrtal, alebo by sme sa pohadali. tak som radsej ticho. nie vzdy potrebujem tvoje riesenia. obcas potrebujem len podporit a povedat neboj, bude to dobre.
no presne toto Adam :) ty si uplne iny a vo vztahu podla tvojho popisu to vyzera ze ty si ten "zenskejsi" :)
jajka001_ Dnes 16:01
poprosim potom vysvetlit, co je to rodinne zalozeny muz a vtipne odpovede, ako sci-fi... neberiem :)
Samozrejme, ze to zistim az potom. Ale to by si asi nikto pri taktomto uvazovani nezalozil rodinu... ;-) Ako sa hovori, kto sa boji, nech nejde do lesa.
Mne sa zda, ze som v situacii ako mnoho zien na tomto fore, len mame s priatelkou akosi vymenene ulohy. Keby som bola zena a ona muz, som zvedavy, kolko zien by hovorilo uplne inac... ;-)
jajka dakujem za tie zatvorky, to som potreboval vidiet :)
rozumiem ti Dnes 15:57:
v tom je ale hodne zenskej logiky. Ak ma muz problem, povie, alebo opyta sa. Ak ma zena problem, mus sa opyta, ci ma nejaky problem, alebo co sa stalo, co je v neporiadku. Ak zena povie, ze nic, ze je vsetko dobre, tak muz je spokojny, lebo je vsetko dobre a ona pritom moze si mysliet opak.
Aleto toto skor pripomina trucovite male decko... Kazdy clovek je svojpravny a mal by vediet KONSTRUKTIVNE komunikovat.
Priatelka je tiez hrozna citlivka. Jej sa zda, ze ked jej poviem nieco negativne, utocim na nu. Nevie pochopit, ze akakolvek informacia, ci uz pozitivna, ci negativna je dobra, lebo vedie k naprave. A ked nieco kritizujem, je jasne, ze sa mi to nepaci a chcem zjednat napravu a nie to, ze si holdujem vo vrtani sa do nej.
Viete, kolko by pomohlo vo vztahoch jednoduchej uprimnosti ? Nikto nevie citat druhemu myslienky... Potom sa nedivte, ze sa problemy hromadia, ba za vybuchnu..., ked sa neriesia.
este raz - to, ze chces deti, este neznamena, ze si rodinne zalozeny :)
