Po včerajšom dni som sa rozhodla, že sa musím dostať z toho nekonečného kolotoča. Bulímiou trpím 2 možno aj 3 roky s prestávkami. Príznaky sú také isté ako u iných dievčat trpiacich bulímiou... neustále "záchvaty žravosti" a zvracanie, nasleduje ďalšie prejedanie sa a zas zvracanie...a okrem toho nenormálna túžba schudnúť, k čomu mi bulímia nikdy nepomohla...veľakrát som sa s tým snažila bojovať, vydržala som aj mesiac- dva bez zvracania, ale vždy sa to vrátilo do "starých koľají"...v posledných mesiacoch som však pocítila zdravotné komplikácie...všetko to začalo opakovaným pálením záhy, čomu som neprikladala nejaký veľký význam, kým som nezvracala krv, pokračovalo to pribúdajúcim akné (nikdy som nemávala problémy s pleťou), lámavosťou nechtov, vypadávaním vlasov, nepravidelnou menštruáciou+ znížením intenzity krvácania na minimum...nikdy som nebola spokojná so svojou postavou, ale z tohto mám oveľa vačší z strach ako z toho že priberiem...nechcem aby to pokračovalo a som odhodlaná urobiť proti tomu maximum...radšej budem tučná ako plešatá s pocitom, že sa nikdy nebudem môcť tešiť z vlastných detí...potrebovala som sa s niekým podeliť o toto moje rozhodnutie, pretože o mojej PPP nikto z môjho okolia nevie...prosím držte mi palce a bola by som rada ak by som navnadila dievčatá s bulímiou na podobný krok v živote...
Boj s bulímiou
LadyOpium, Ty nevies, co mas ? No tak Ty mas tazku psychicku poruchu, uz si to konecne uvedom. Cely tyzden sa snazis chudnut, potom sa raz najes, jasne ze z toho priberies, pretoze telo si to automaticky vsetko ulozi, pretoze vie, ze mu zase tyzden nic nedas. Normalne a logicke. Keby si mu davala stale po malych castiach nieco, nepribrala by si. Mas strasne malo kil a este chces schudnut ? Chod sa liecit, lebo zachvilu sa z toho zblaznis.
ahoj veronika, si uzasna a som na teba strasne hrda ! podla mna je 5 dni obrovsky uspech v nasom otrasnom boji. drzim silno palce :-)
ahojte...tak po chvíľkovom odmlčaní sa som tu znovu :) ešte raz ďakujem za povzbudivé príspevky, fakt mi veľmi pomáhajú :) už je to 5. deň bez vracania...no, možno si poviete, že to nie je veľa, ale ja som šťastná aj za týchto 5 dní...priznám sa stále je to dosť ťažké odolávať ťahaniu na wc, prekonávať strašné výčitky z jedla, snažiť sa potlačiť občasné napínanie z jedla, ale NIE JE TO NEZVLÁDNUTEĽNÉ!! a týmto by som rada vyzvala dievčatá s bulímiou, ktoré sa chcú vyliečiť, nech to proste neodkladajú...začiatok je určite strašne ťažký, ale keď sa chce, tak sa dá...môžem povedať, že mám veľkú psychickú podporu v najlepšej kamarátke, ktorá sa snaží ako môže aby nám vymyslela nejaký program, ak vie, že mám voľný čas...a to je základ...robiť všetko preto aby som nemusela zbytočne rozmýšľať nad vecami ako napr. jedlo...najťažšie je to pred spaním...ale som na seba hrdá, aj keď viem, že ani zďaleka nie som za vodou a čaká ma ešte veľký boj...viem však jedno, že určite sa to oplatí...najkrajšie na tom je, že si začínam uvedomovať, čo je pre mňa v živote naozaj dôležité...a váha to určite nie je...každý deň, keď hľadím do zrkadla si opakujem, že som krásna a váha je len hlúpe číslo, každý deň tiež ďakujem za všetko krásne, čo mi život dáva...dúfam, že to vydržím...a nemienim sa vzdať aj keď možno zakopnem...držte mi palce a taktiež môžte čakať podporu odo mňa pokiaľ sa rozhodnete pre podobnú vec:)
ahojte...tak po chvíľkovom odmlčaní sa som tu znovu :) ešte raz ďakujem za povzbudivé príspevky, fakt mi veľmi pomáhajú :) už je to 5. deň bez vracania...no, možno si poviete, že to nie je veľa, ale ja som šťastná aj za týchto 5 dní...priznám sa stále je to dosť ťažké odolávať ťahaniu na wc, prekonávať strašné výčitky z jedla, snažiť sa potlačiť občasné napínanie z jedla, ale NIE JE TO NEZVLÁDNUTEĽNÉ!! a týmto by som rada vyzvala dievčatá s bulímiou, ktoré sa chcú vyliečiť, nech to proste neodkladajú...začiatok je určite strašne ťažký, ale keď sa chce, tak sa dá...môžem povedať, že mám veľkú psychickú podporu v najlepšej kamarátke, ktorá sa snaží ako môže aby nám vymyslela nejaký program, ak vie, že mám voľný čas...a to je základ...robiť všetko preto aby som nemusela zbytočne rozmýšľať nad vecami ako napr. jedlo...najťažšie je to pred spaním...ale som na seba hrdá, aj keď viem, že ani zďaleka nie som za vodou a čaká ma ešte veľký boj...viem však jedno, že určite sa to oplatí...najkrajšie na tom je, že si začínam uvedomovať, čo je pre mňa v živote naozaj dôležité...a váha to určite nie je...každý deň, keď hľadím do zrkadla si opakujem, že som krásna a váha je len hlúpe číslo, každý deň tiež ďakujem za všetko krásne, čo mi život dáva...dúfam, že to vydržím...a nemienim sa vzdať aj keď možno zakopnem...držte mi palce a taktiež môžte čakať podporu odo mňa pokiaľ sa rozhodnete pre podobnú vec:)
ahoj, kľudne mi napíš na zuzka1911(zavinac)gmail.com
Mila Veronicca ;)
Pokial mas pri sebe ludi, ktorych mas rada, a vedia o tebe, a podporuju ta, ide to omnoho lahsie. Skus to povedat mamine ;) neboj sa toho. Cim skor to urobis, tym to potom bude jednoduchsie. Ja som sa odhodlavala povedat to mojej az dlhych 6 rokov. Jasne, ze sa tym velmi trapila. Aj si poplakala, aj mi vynadala, ale potom mi velmi pomohla ;) Hlavne je, nebat sa o svojom probleme hovorit ;) a nemysliet si, ze si druhym na pritaz ;)
Ono sa to da, ked sa chce ;))
Drzim ti velmi palce! Napis ako ti to ide ;) myslim na teba ta.
Prajem pekny den ;)
To je super, že máš kamošku, ktorá ťa podrží. Je fajn, ak sa máš komu zdôveriť so svojím problémom. Ja by som sa možno s tým zdôverila aj mamine, predsa je to jeden z najbližších ľudí, ktorý bude pri tebe stáť a nebudeš na to sama, môže ti pomôcť aj s jedálničkom, dohliadnuť na to, čo spapáš...Určite nám daj vedieť, ako to zvládaš. Držím päste
Ďakujem Vám :)presne slová povzbudenia som potrebovala...Zatiaľ sa držím...Dnes som to povedala najlepšej kamarátke...tak strašne som sa bála, čo si o mne pomyslí, ale napočudovanie, zareagovala úplne super, dokonca ju zarazilo, prečo som jej to nepovedala skôr a sľúbila, že sa bude snažiť pomôcť mi...plánujem to povedať aj mame, len sa bojím toho, že ma nepochopí...neviem, či vyhľadám psychiatra...skúsim to sama a ak sa mi to nepodarí, tak ho vyhľadám...budem Vás priebežne informovať ako to so mnou ide ďalej...
Veronicca,
Moc ti držím päste, aby si sa z toho dostala a raz sa tešila z vlastných detičiek. Ani ja nie som úplne najchudšia, som strednej postavy, vždy som túžila byť chudšia, ale ver mi, chlapom sa nepáčia vychrtlinky, veľakrát som sa o tom presvedčila, ako sa vraví, baba musí mať aj rici aj cici:)))Nestojí to za to, aby si si zničila telo a v konečnom dôsledku aj život. Drž sa