Prajem vsetkym pekny vecer, mam skvele skusenosti s tymto forom, tak vam tu napisem jednu moju dilemu, zaujimalo by ma ako by ste postupovali vy, nahodni citatelia. Viem ze mnohym z vas sa bude zdat tento problem malicherny, ja sam viem ze nejde o nic vazne, ale aj tak by sa mi zisla rada. ide o toto: mam priatelku 3 a pol roka. uz na zaciatku vztahu mi dala svoj strieborny naramok, aby som ho nosil. Zial asi po pol roku som ho zabudol na brigade v skrinke, a uz sa nenasiel=(. samozrejme priatelka bola nastvana, ze si nevazim co som dostal, ze si nedavam pozor a podobne. okej, moja vina, nemal som zabudnut. neskor pocas vztahu sa mi stala este raz podobna vec so stratou, ale to uz nebolo mojou vinou, ale ona sa aj tak nahnevala a dost dlho mi to vyhadzovala na oci. je totiz trochu taka, ze ak v niecom zlyham, tak mi to tazko zabuda, a ak aj zabudne, staci ze to urobim aj nechtiac znovu, tak sa ocitnem akoby na zaciatku, stale mi to pripomina. tak to je v mnohych veciach a tak to je aj s tym, ze ja si vraj nevazim veci od nej a stracam ich (stalo sa to 2x nechtiac) asi dva roky dozadu mi kupila znovu strieborny naramok. som si povedal, ze si ho budem strazit ako oko v hlave. darilo sa mi to tie dva roky, fakt som si ho strazil. postupne sa trochu poskodil, a to tak, ze sa mi sem tam sam rozopol (nie celkom tak, ze sam sa rozopol, iba sa vyvlieklo zapinanie, jedna slucka z druhej) ale nastastie som to vzdy vcas zistil. dnes sa zial stalo, ze som siel do skoly so spoluziakom a ten naramok sa mi opet rozopol a sklzol mi z ruky, co som si fakt nevsimol=(. je dost lahky a tenky, niekedy som ho na sebe ani poriadne necitil, preto to nevsimnutie. prisiel som na to hned ako som prisiel do skoly, ale aj ked som ho dalsiu hodinu a pol hladal kade som predtym siel, uz som ho nenasiel. v zlatnictve som nasiel presne taky isty naramok, cize nebol by problem kupit a tvarit sa ze je to ten, az tak si ho nevsima na to aby zistila ze by odrazu mal akysi neposkodeny vzhlad. ja totiz uz nevladzem znovu ten hnev znasat ze si nevazim veci a potom pol roka to pocuvat stale dookola. Ja viem, ze ma pravo na smutok a aj hnev v takom pripade, ale keby brala do uvahy, ze sa to fakt stalo nechtiac=( ale zial nebude, uz ju poznam na to aby som to vedel. na druhej strane si neviem predstavit, ze by som k nej bol neuprimny. v podstate vsetko smeruje k tomu, ze jej poviem co sa stalo, znesiem vycitky a potom si s jej vedomim kupim novy, zaujimalo by ma ale, ake riesenie je podla vas v tomto pripade lepsie? usetrit ju hnevu a aj svoje psychicke sily, pricom na 95% ani nezisti ze to uz nie je ten naramok co mi darovala, za cenu toho, ze ma bude stvat ze som bol neuprimny? alebo sa priznat a potom znasat jej asi neprimerany hnev a vycitky este dlho. inak ona je jedna uzasna osoba, iba toto je vec, ktora ma na nej trochu trapi. ona chce aby som bol stale uprimny, ale nevelmi mi na to vytvara podmienky, pretoze je schopna sa nastvat za malichernosti a tak si clovek rozmysli, ci neprijemna pravda stoji za tie problemy potom. takze tak. sorry za rozkecavanie, budem vdacny za vase nazory. dost ma to zaujima, aj ked ide o malickost.
Naramok - ako sa zachovat?
nechcel som uz velmi predlzovat ten moj uvodny prispevok, ale este by som chcel dodat, ze to nie je tak, zeby som ja bol nesetrny a ona nikdy nic nestratila. Uz aj jej sa podarilo stratit prsten, ktory som jej daroval. stalo sa to uplne nechtiac a aj ked ma to chvilku mrzelo, bola to mozno minutka. hned som vedel, ze sa to moze stat kazdemu a utesoval som ju. potom sme sa k tomu uz nikdy nevratili. a taktiez sa uz aj jej stala podobna situacia, len s pulovrom. sli sme spolu a tak sme sa zanietene bavili, ze som si ani ja ani ona nevsimla, ze jej cestou sklzol pulover, preveseny cez kabelku. je neuveritelne, ze aj ked sme na to prisli uz po 10-15minutach a hned sme sli naspet, uz sme ho nenasli. to len tak na okraj. fakt je, ze urcite vie, ake to je stratit nieco nechtiac, len skoda, ze ked sa to stane mne, akosi to neberie do uvahy....
