Derealizacia

pre igorka3555 moj mail je : lienocka@centrum.cz
Je mozne, ze zlepsenie prislo sportom (neviem ako to mam odkontrolovat) ale aj tym, ze som bola dost zaneprazdnena a nevsimala som si az tak svoje derealizovane pocity. Jednym z dovodov, ktore si myslim, ze mali najvacsi vyznam pri "znovu sa zrealizovani"je ten, ze od najvacsieho problemu (smrt milovanej osoby) presiel uz dlhsi cas, ze som sa s tym postupne vyrovnala a tie pocity proste odisli. Nemyslim si,ze to je iba sportom pretoze
derealizacia prisla, ked som dost aktivne sportovala a prestala som az po jej dostaveni asi na 2roky.
Co sa tyka alkoholu, tak nepijem skoro vobec (kazdy den soferujem, niekedy aj cez vikendy) takze ked si asi raz za mesiac dam 2dc vina, myslim ze je to ok.
Ten zur bola vianocna akcia a tam som vypila dost miesanych drinkov, takze len som pila a pila (chutilo mi to) a zrazu som zistila, ze som to prehnala:( a rano SOK

Veľmi dobré myšlienky tu čítam :) Už som napísal čo pomohlo mne. Len teraz mám menšie úzkosti a obsesívne myšlienky, lebo som pod tlakom v škole. Mám písať 4 seminárky a konzultanti už do nás hučia, aby sme začali. A bojím sa, že takýmto tempom sa DR vráti. Nedáte nejakú radu proti úzkostiam? Snažím sa ich ignorovať ako predtým keď som bojoval proti DR a prešli, ale teraz sú... akoby iné... Nejdú len tak odstrániť.

a čo takto prestať piť?
lienocka zbavila si sa toho lebo si začala športovať- aj športom sa z tela vyplavujú ťažké kovy. Ignorovaním to nezmizne, treba preto aj niečo urobiť.

tak uz aspon viem, ako sa nadava mojim postalkoholickym stavom. presne raz po zure som mala cely den tento pocit a po nom nastalo obdobie uzkosti a depresie, lebo som sa strasne zlakla, ze prepadam schize alebo inej poruche.
doteraz to mavam casto v poopicny den, ale nie je to pravidlo a viem si to kontrolovat, kedze uz som na to pripravena.

dolezite je nepoddavat sa vsetkym podobnym bizarnym pocitom. ked to tak sledujem, tak dnes ma strasne vela ludi rozne psychiatricke diagnozy a neverim, ze tomu tak bolo aj v minulosti.
ludkovia, nie vy ste chori, chora je tato doba a tlaci nam na hlavy. hlavne sa tomu clovek nesmie poddat, i ked viem, ake strasne tazke to je. jedinym sposobom vystupenia zo zacarovanych kruhov je nasilne sa dotlacit to nejakych cinnosti. donutit sa ist medzi ludi, aj ked je vam tam na houby a najradsej by ste usli, donutit sa do nejakej fyzickej aktivity, aj keby ste najradsej len lehnili... to je jedno, vsetko sa pocita a hlavne sa treba prekonavat pravidelne za kazdu cenu. casom psychoticke stavy budu ustupovat a vy sa budete citit lepsie a istejsie.

cim viac sa budete hrabat vo svojom probleme, tym viac sa v nom budete utapat a neziskate ten povestny nadhlad.

Lienocka das nejaky kontakt???

no ono je to rôzne, na jednej strane ja som studovala o derealizácii vsetko dostupne, ale nic z toho mi nepomohlo. Akurat som vedela, ze nieco take existuje a mam to, lebo priznaky sa zhodovali, ale ja som uz pred precitanim vedela ze to mam, ale nevedela som to ze sa to vola derealizacia. Ale na zaciatok ak sa chcem niecoho zbavit, musim vediet co to je.
Na druhej strane, ked mi to neprechadzalo zacala som sa zaujimat o to detailnejsie a to uz dobre nebolo. Sledovala som kazdu hovadinu na sebe, doslo to az do stadia, ze trochu sa mi zatriasla ruka a uz som sedela na nete a vyhladavala. Naozaj najlepsie je to ignorovat, ale obzvlast to bolo velmi tazke, najma v spolocnosti ked som bola a mala som silnu derealizaciu tak to bolo strasne. Hlasy som pocula akoby z hlbin oceana. Proste vsetci sa mi zdali vzdialeni mimo mojho sveta. Velmi to ovplyvnovalo aj moj vykon v praci. To vam poviem, ze radsej by som trpela bolestami ako mat znova toto. Potom som zacala sportovat, hladala som si naschval nejaku cinnost, a konecne po troch rokoch vidim zlepsienie a mozem povedat, ze to uz nepocitujem. Som zvedava dokedy. Mojim spustacom derealizacie bol jeden alkoholovy zur, na druhy den som sa prebrala v posteli s tym neskutocnym pocitom :( a bolo. potom mi zomrel otec a myslim si ze to malo velky vplyv na predlzenie derealizacie. Bola som aj u psychologicky, a ona povedala, ze derealizacia je NIE priznakom dusevnej choroby, vyhorenia ale je dosledkom.

Práve naopak hoď si do googlu Derealizácia. Trošku ma to zaujímalo, čo to vlastne je a narazila som na veľmi dobrý článok o tom, že súvisí s otravou olovom. Takže veľmi dobrý spôsob je detox a samozrejme vždy pri každej chorobe skončíme pri strave. Prejdi na surovú stravu=detox, zvýš príjem vody=vyplavenie ťažkých kovov z organizmu. Ak sa chce človek zbaviť nejakej choroby, musí si sám o nej všetko možné, dostupné naštudovať.

Lebo si najde diagnozy, ktore nema...

Preco si to nema citat?

dakujem za radu :)