chorá mama

Naozaj tazka situacia, mozno to nezamyslas, len to spominam ako moznost, ze by si od mamy jednoducho utiect nemala, hryzlo by Ta svedomie a nijako by Ti to nepomohlo, situaciu treba riesit tak, ako uz navrhovali Rena ci Jajka, hladajte vhodne riesenie s maminym psychologom a ak mate pocit, ze mamu nezvladava, najdite noveho lekara, sposob sa musi najst, aby sa mame aspon trochu pomohlo a aby si Ty az tak velmi netrpela, bola by obrovska skoda, keby si si popri nej znicila vlastne zdravie, nestalo by to za to. Velmi dobre Ta chapem a velmi citim s Tebou, zazila som to na vlastnej kozi, moji obidvaja rodicia neboli na tom dobre psychicky a ja som bola popri studiu na VS na nich uplne sama.

Rena23
blahozelam a klobuk dole pred Tebou

to je zvlastne, ze nevies na co sa lieci, potom jej nemozes ani pomoct, nemohla by si sa porozpravat s jej psychiatrom, co by sa dalo pre nu spravit?

Ladybird, toto by si mala precitat najma Tvoja mama. Ja som "psychicky chory rodic" ;-) a prave moje deti ma velmi motivovali k tomu, aby som sa chcela vyliecit. Mam preliecenu uzkostno-depresivnu poruchu - ked bolo najhorsie, bola som na hranici samovrazdy a teraz uz zijem uplne normalny zivot, z ktoreho sa tesim mozno viac ako predtym, zazivam vela krasnych chvil so svojimi detmi, pricom mam velmi stresujuce povolanie a uz to dokazem zvladnut. Takze z mojho pohladu, kym pred mamou ujdes, mohla by si sa jej pokusit podat pomocnu ruku a odomknut to tabu - je to choroba, ako akkolvek ina. K vylieceniu je potrebnych vela sil, motivacie, ale najma podpory najblizsich. Ale ked sa chce, tak sa to da - o tom tu uz vela ludi pisalo na inych temach.

na internáte som bývala minulé roky, ale tento rok mi to žiaľ nevyšlo s ubytkom.

ja konkrétne nepoznám jej diagnózu, u nás v rodine to vždy bolo tabu a nerozprávali sme sa o tom nikdy. viem len to, že berie antidepresíva a máva niekedy naozaj silné depky a musela preto odísť z práce. už dlhšie je na invalidnom dôchodku...

ako konkretne je chora? nemozes ist byvat na internat?