strach z fotografovania

Pre haha: ved tie fotky by potom mali byt pre teba motivacia ;). A az schudnes, ked to fakt chces a mozno potrebujes, tak sa pozries na stare fotky a uvidis tu zmenu, ktoru si dosiahla a budes na nu hrda... a no a co, ked si troska viac pri sebe (pokial nie tak moc, ze ti to uz ohrozuje zdravie a uplne sebavedomie), to nie je taky handicap, aby si sa bala fotenia, spomienky predsa treba... ber to ako tu spominanu motivaciu :).

mám presne taký istý problém ako ty... mám trošku kíl naviac a vždy si hovorím, že raz schudnem a preto nechcem, aby si ma ľudia pamätali na tých fotkách ako na tučnú, aj keď až také hrozné to nie je :) keď som pozriem do zrkadla, tak si aj normálne pripadám pekná, ale na fotkách neeee.... :D

Noo to skusim teda :)

lost da sa to naucit.. tajomstvo je v tom, ze si clovek veri, potom aj nieco vyzaruje, fluidum, co sa odzrkadli aj na fotke. Krasa je velmi relativna, mnohokrat staci zmyselny pohlad a sexy feeling.

skoda ze sa ta fotogenickost neda naucit :D

nápodobne =) Tiež mi je to občas ľúto, ale väčšinou mi je aj tak ľúto toho, prečo nemôžem na fotkách vyzerať dobre ako ostatní =) Ale tak už to neriešim a pred foťákom sa naďalej schovávam =D

Mal som kamarátku, tiež sa odmietala fotiť, že vraj je škaredá. Pritom bola pekný a zaujímavý typ. Tak som ju nakoniec predsa na nejaké fotky na spoločenskej akcii presvedčil ( bol som tam ako fotograf ) a jej sa to celkom zapáčilo a s výsledkom bola spokojná. Ja osobne sa tiež nerád fotím, radšej som z druhej strany objektívu, ale až takú fóbiu, že by som utekal pred foťákom nemám :-)
Kolegyňa je bývala hosteska a pod. na ňu keď vytiahnem foťák, hneď sa začne usmievať a pózovať, občas mi to príde až smiešne :-)

ja to neriesim , proste sa nefotim. len mi je potom luto ze nemam ziadne fotky takmer, detstvo, mladost atd

ja mam zas opacny problem..pred fotakmi sa pretrcam:DDD

uf..no ja som sa v tejto teme tiez nasla. ako to vyriesime??