Tak a je koniec, prisiel som sa rozlucit. Stavy sa mi hrozne zhorsili, mam strasne depresivne a uzkostne chvilky. Vtierave myslienky a ine odporne veci. Okrem toho sa mi kruto toci hlava a mam pocit ze mi ju roztrhne... Mam nad tym nadhlad. Schizofreniu nemam, ale uz to nezvladam. Chcel som ist psychiatrovi, mama povedala, ze mi nic nie je, ze ho nepotrebujem. Teraz som doma za najvacsieho magora a absolutne nikto nevidi ako trpim, ako sa moja osobnost postupne rozpadava a zostava zo mna derealizovana troska. Zajtra posledny den v robote a skoncim to. Boli ste super, vzdy som si tu mohol vyliat srdce a ludia sa mi ozvali a povzbudili. bohuzial, uz to nezvladam, je toho strasne moc. Bojovat som skusal, ale uz ani to nevladzem...
Vela stastia
ach strasne s tymi depresiami. aj na mna leze nejaka depka. je to nechutne :(
ak mas v sebe kuusok cti , tak sa obetuj pre ostatnych...mozno teraz niekde place dievca .... tak ju urob stastnou....ak ides stastiu napred ono piide
a co je to vlastne stastie ?
teple jedlo
tepla postel
teply bozk
teple slova ?
milujem to...
Marian1990
bol som na tom presne ta kak ako ty
a teraz dakujem ,ze som z toho von .
MOJE RADY
-Nebud na seba zbytocne prisny
-Rob to co chces robit
-snad sa vysadit Alkohol a cigarety suu to obrovsky nepriatelia tela aj duse , ktore beru aj tu poslednu silu v nasss
-Ber zivot ,ako hru ..nemas co stratit
po case pojdeme vsetci tak ci onak ... tak preco si neuzit
-musis sa zacat mat raaad
maas rad pizzu ? tak si ju dopraj !
Nieje lahke vydrzat v dnesnej dobe
ale netreba zabudat ,ze sami si vytvarame svety ...
tak si vytvor taky svet ktory sa tebe paaci
Marian1990,
aj mama sa môže mýliť. Neviem, čo všetko vie o Tvojich myšlienkach, čo Ťa trápia, ale aj keby si jej o nich dopodrobna porozprával, nemusela by Ťa dobre pochopiť, a to hlavne z dôvodu povahy OCD - obsesívno-kompulzívnej poruchy, ktorou asi trpíš. Ľudia, ktorí OCD nezažili, si vedia len ťažko predstaviť, čo prežíva človek, ktorý tým trpí. Dokonca sa im môžu problémy s vtieravými myšlienkami zdať banálne, pretože ich by také myšlienky ani len nenapadli.
Ty si tou osobou, ktorá vie najlepšie, čo prežívaš, nepochybuj o sebe. Keď cítiš, že by si mal ísť za psychiatrom, choď za ním. Ja som tiež v detstve a pri dospievaní intenzívne prežívala isté veci, ktoré som mala pocit, že rodičia zľahčujú. Pre nich to nebol problém, ale pre mňa áno a veľký. Teraz po rokoch, keď mám viac informácií z oblasti psychológie zisťujem, že som mala pravdu, že to bol problém, ktorému sa bolo treba vážne venovať. Keď som sa o tom s rodičmi s odstupom času rozprávala, uznali to s tým, že nemohli vedieť, že som to takto citlivo prežívala.
Doteraz si bojoval, ale ak som dobre pochopila, iba sám. A to je ťažký boj, ťažké bremeno len pre jedného. Myslíš si, že si vyskúšal všetky možnosti riešenia tohto problému? Je tu ešte možnosť, o ktorej vieš - tak choď k psychiatrovi, a ak Ti ten povie, že Ti nemôže pomôcť, budeš mať v ruke argument od nezávislej osoby - a k tomu ešte odborníka, že sa s tým nedá nič robiť. Ale to Ti určite nepovie. Nepozeraj na mamu, ani jej nemusíš povedať, že za ním ideš. Teraz už nie je vyhľadanie pomoci u psychiatra niečím zvláštnym, možno staršia generácia má v mysli vžité, že k nemu chodia len blázni.
Neboj sa, Tvoja osobnosť sa nerozpadáva, len Ty to pod vplyvom tých vtieravých myšlienok nemôžeš vidieť. Tieto myšlienky, za ktoré nemôžeš a ktoré Ťa obťažujú, sa dajú potlačiť liekmi, ktoré zachytávajú serotonín, ktorý by sa inak zbytočne vyplavil z tela von. Po čase pocítiš úľavu a začneš znovu vidieť aj príjemné stránky života. Teraz venuješ celú svoju psychickú energiu boju s obsesívnymi myšlienkami, čo je veľmi vyčerpávajúce. Za pokus to stojí, nemyslíš?
takuto radosť by som svetu neurobla aby sa ma zabavil.. zatiaľ pomáha hudba a to ma aspon oddeluje od sveta problémov a ľudííí tých ktorých nemusím je to už asi zbytočné písať ale nádej umiera posledná ... len dufam že už neumrela
marian si dospely chlap, na navstevu psychiatra predsa nepotrebujes suhlas tvojej mamy. to ze ho chces navstivit znaci, ze mas volu s tym nieco robit. a to je vela. tak sa nevzdavaj bez boja. kolko je smrtelne chorych a tak zufalo chcu zit....bojuj.zivot za to stoji.....
Marian1990
Skus si predstavit aky by bol svet bez (sem dopln cloveka ktoreho mas najradsej)... pretoze sa dobrovolne zabil(a), teraz znasob tento pocit tak 20-30x, pretoze tolkym ludom by si ty chybal a zhruba taky pocit by si tu zanechal..
a rozhodni sa ci im taky pocit ches zanechat - dopriat.
ale pamataj ze oni dovod na zivot maju, takze este to znasob 2-3 krat..
zijeme rychlo, svet je rychly, ludia - aj ti najblizsi zabudaju na seba, na teba, a tak sa ti moze zdat ze na tebe nezalezi, lenze ked to vykonas, je to absolutne nezvratne. A v podstate ta cela "nevsimavost" bolo len nestastne nedorozumenie.
Volba je na tebe...
Tymto inac prechadzalo dost vela ludi, ale vacsina to nakoniec odvolala - to nie je zbabele nieco odvolat, ale skor dalsi mentalny level yvoja cloveka - dospievanie, uvedomenie si istych veci..
Ale volba bude vzdy len na tebe :)
Marian-mama sa s Tebou trapila 20rokov a teraz, ked uz si dospely, mas jej pomahat, vratit jej cas, lasku, opateru, ktoru do Teba investovala, tak sa chces zabit??? skus sa s nou o tom porozpravat!!!
marian nevymyšlaj a zamysli sa koľkým ľuďom by si chýbal,koľkí by sa kvoli tebe trápili,koľkí ťa majú radi.určite aj rodičia,kamaráti,babky a dedkovia neurob hľúposť!dokonca aj cudzím ľuďom na tebe záleží!aj ja sa niekedy cítim pod psa,ale nejak to musíme prekonať!ver že keby sa každý vzdal skôr ako začne riešiť problém,tak by nás nebolo 6,7 miliardy,ale 6-7 ľudí...
ale ty si jediný ty.