Mám problém, ktorý sa zo dňa na deň stáva čoraz populárnejším. Vysmievajú sa mi.
V škole je dievča o ročník staršie odo mňa. Raz sme spolu boli aj v tábore, tam sa však ku mne správala normálne, problémy prišli o rok neskôr, keď na telocviku zistila, že neviem spraviť kotrmelec. Neviem, či to bol ten začiatočný bod, no od toho dňa od nej nemám pokoja.
Mala som krivé predné zuby a tak trochu mi vytŕčali z úst, preto ma začali prezývať veľmi "milími" menami. Nech som robila čokoľvek, bola tam a všetko komentovala štipľavými poznámkami. Bála som sa v prestávke chodiť na záchod, lebo som vedela, že tam bude. Tam bol a aj je jej skutočný raj, robí si čo len chce.
Minulí rok som spadla a zlomila si jeden z tých predných zubov a zostal tak asi dva týždne, kým mi ho zubár nenapravil. Vtedy ma zastihla na záchode a povedala mi všetko, čo jej práve prišlo na um. Napríklad či sa nechcem na karnevale prezliecť za zajaca, ale vraj by som ani nemohla, lebo zajac so zlomeným zubom neexistuje a podobné veci. Snažila som sa brániť, no vždy mala čo povedať. Vtedy mi bolo do plaču. To boli už dva roky, čo mi to robila. Keď odišla, proste som to nevydržala a rozplakal som sa.
Odvtedy to už iba išlo dolu vodou, lebo keď som jej dovtedy nevedela nič odvrávať, od vtedy to bolo ešte horšie. V septembri, v minulom roku ma v škole privítala, na moju veľkú radosť, novou prezývkou. Žofka. Možno by na tom mene nič nebolo, no vždy keď ma ním prezýva, cítim sa rovnako zle ako keď ma volala Zajo. Ona to nemyslí dobre. Vysmieva sa mi.
Ako vravím od septembra to bola iba "Žofka toto, Žofka tamto". Na všetko mala svoj názor, na šaty na účes, na zuby, proste na všetko. Veľké okno mám však v tom, prečo to vlastne robí. Nikdy som to nezistila a ani neverím, že to zistím.
V slede udalostí musím spomenúť máj tohto roku. Vtedy som jej totiž na školskom výlete povedala, že ma vôbec nezaujímajú jej komentáre. Bola som prekvapená, lebo jej ovisla sánka. Prvý raz v živote som proti-argumentovala. Taktiež to nechápala. Dokázala reagovať až keď sme sedeli v autobuse.
Rozhodne najdôležitejším momentom v tomto "príbehu" je 24. september, keď jedna moja kamarátka na dala Facebook nie práve najlepšiu fotku o mne. A ona(tá čo sa mi posmieva) ju hneď aj stihla obohatiť pekným komentárom. Odpísala som jej, či má so mnou nejaký problém, na čo odpovedala že vraj nie so mnou, ale s mojimi zubami. Vysvetlila som jej, že ani ona nie je dokonalá, či nevidí,že už mám strojček a zuby nie su také hrozné a nazvala som ju pri tom "Ilonka". Začala sa vyhrážať, napísala mi aká som ja chudera a nech si dám jej brata von z priateľov. Neviem si predstaviť čo sa mohlo stať, ale podľa toho čo písala si asi na pomoc pozvala brata. Žeby predsa ne bola taká dokonalá?
Odvtedy som sa ňou nestretla, ale očakávam, že sa spolu s jej kamarátkami, ktoré celkovo ovláda,vrúti do mojej triedy a zase to celé začne odznova. Poraďte, čo by som mala robiť? Viem totiž, frajerkou a nebojácnou som bola len za počítačom, naživo to nezvládnem. Čo by som jej mala povedať? Mali by sa o tom dozvedieť aj rodičia či učitelia(čo nepovažujem za vhodné)? Kdesi vnútri cítim, že to už viac nevydržím, idú mi z toho rupnúť nervy. A najhoršie je, že sa ma nikto nezastane. Keď to neskončím teraz, dokedy to ešte bude pokračovať? Aj na strednej? Nechcela by som žiť až do vysokej utláčaná.
Prosím pomôžte mi. A za odpovede ďakujem.
Výsmech a "pekné" prezývky
to je fakt pi*a, navrhujem dat jej na tych weckach poriadnu facku, ked ti este raz nieco take povie, to ju nauci..
tá je takká chudera...nie ty ale ooona!... ts..neboj sa ja ti pomožem a ak ani toto nepoože,tak teraz si zlomí zub ona:D:D:) neboj sa a nedaj sa
ja by som ju bud ignorovala, ale ona by neprestala z urazkami to by asi nepomohlo.
po 2hé by som sa dala do kopy s nejakymi novymi kamoskami a tiez by sme jej robili zle ako ona.
a po 3tie by som to nechala na seba a urazala by som ju 1000x horsie ako ona teba... pri kazdej prilezitosti, vzdy!..,.uvidime ci by si nezapchala papulu...
Petra, nedaj sa. Ignorácia nie je zlé riešenie, ale mňa potom ani tak neboleli tie urážky, ako to, že sa neviem slovne brániť, ohradiť, vykoktať zo seba niečo.. a naučila som sa to. Takže najprv sa naoč odpálkovať urážku, tak ako to spomenul Adam, a potom ignorovať.
Napríklad sa zahraj, že si Ilonku zle počula:-Čoo? Ja mám nejaké zaľahnuté uši, vôbec som ťa nerozumela.. môžeš mi to prosím ťa ILONKA ešte raz zopakovať?- A keď ti to zopakuje, povedz:-Počúvaj, mala by si trochu popracovať na artikulácii. Akosi ťa zle rozumieť MOJA. Choď si trénovať niekde v kúte.-
Ta odpoved nemusi znamenat len formu vratit to tomu cloveku nejakou stiplavou poznamkou.
Dalsia forma je tzv. strecha, po ktorej sa vsetko sklzne.
Napr. ty si ale vol.
Odpoved: a keby si vedel, aky echt korunovany. Tie rohy mi tisnu az hlavu k zemi...
To by aj stacilo a ak ma niekto naladu moze to zakoncit sposobom, ked utocnik bude vyjavene pozerat: "Dovolite vase blahorodie, musim sa odporucat, caka ma uz stajna...".
V tomto pripade si obet robi srandu este zo samej seba, co uz prestava byt vtipne, lebo taka reakcia sa utocnikovi pacit nebude. Minie sa totiz ucinkom, ako ked sa niekto zacne obhajovat....
odignoruj ju,alebo sa na nu usmej a ,,posli jej pusinku" v zmysle: ,,mam ta vies kde:D"...len nedavaj pred nou ziadne emocie najavo(plac,hnev a pod.)
Nech ti je taka osoba absolutne ukradnuta,nezaoberaj sa nou,kradne ti energiu.
Preto vravim, treba si to pripravit, ze clovek nieco take uz caka...
Trebars taka univeralna:
- zacal sa akoze smiat: "Ha, ha, hehehe, hiiiih, to je dobre, to je dobre". Plieskat sa pritom po stehnach, tlieskat rukami. "Uzasne, uzasne". A nakoniec hlasno dodat. "Ziadam o zapis do Guiunesovej knihy rekordov za Tvoj najvtipnejsi vyrok. Na buduce skus prekonat samu seba. Otocit sa a odkracat...
Ako hovorim, staci si len nacvicit par univerzalnych odpovedi, alebo pouzit to co dana osoba povie, privlastnit si to a pridat k tomu este nieco svoje a obratit to proti osobe. Naoko tak clovek s utocnikom suhlasi, ale druhym dychom ho zhovadi. Kedze si clovek s posmesku nerobi nic, prestane to utocnika bavit, lebo to nebude mat absolutne ziadny efekt, alebo skor opacny...
hej len to sa lahko povie. nie vzdy ta na taku zlomyselnost napadne adekvatna odpoved hlavne ked to necakas. to zvladaju hlavne trenovani ludia ktori to poznaju povedzme z domu, ak sa tak doberaju alebo rovnake typy ako je utocnik.
a napr. ja som x-krat mala aj trefnu odpoved ale predstava ze ako tym toho druheho zranim...radsej som si to nechala pre seba a ignorovala to. ved ten co uraza inych je vlastne chudak.
ale postavit sa treba, a urcite, ak to je uz neunosne. casto staci len dat najavo ze sa nebojis a ze toho utocnika mas na haku.
Skus pouzit filozofiu Aikido. Tak ako sa da vyuzit fyzicka sila protivnika proti nemu, tak isto sa da vratit aj psychicky utok.
Utocnik ocakava pri slovnom utoku, ze dany clovek sa bude branit, oponovat, alebo stiahne usi, klopi zrak.
Na takychto ludi plati v spolocnosti metoda, ze sa vysmech obrati proti nim. Je to ako ked hodia tenisovu lopticku a odrazite ju spat.
Priklad - oznacenie U ako utocni, O ako obet.
U: ty si jak zajac, mas krive zuby. Ani nie ako zajac, ten take nema...
O: hadze na smec:
- jasne, som zajac vampir a tie zuby mam na to, aby som takym dutohlavcom, ako ty, mohla urobit trepanaciu lebky, nech im ten rozum z rozkysnutej mozgovne ma kde vytekat...
Staci si pripravit povedzme 5-10 takychto trefnych odpovedi. Clovek vie predvidat, do coho zase budu rypat.
Podstata tkvie v tom, ze niekto sa snazi byt vtipny na ukor druheho. Publikum sa zacne rehotat. Lenze, ak to dany clovek zachyti a vrati to s este vacsou eleganciou, uz rozosmiate publikom pokracuje a smiech sa graduje. Lenze potom utocnik z toho vychadza tak, ze chcel nieco podniknut a len sa ztrapnil. Dana osoba to vacsinou este par krat skusi a ked vidi, ze protivnik si z toho nic nerobi, naopak, ma z toho strandu a ze ona nakoniec z toho vychadza ako ta za a obet ziskava uznanie, tak toho necha...
Je to osvedcena metoda, kamarat ju pouzival. Nikto si nedovolil do neho sa navazat, ak nechcel vyjst na posmech :)
