Prečo?

Tak na to skús prísť sám, PREČO ťa obchádzajú. Ako asi ťa vidia ľudia, ktorí ťa poznajú len z videnia - málovravný, zamračený, pozerá do zeme..

len preto ze si ich nepustis k telu

No vidíš, a mňa zasa každý z ďaleka obchádza :/

Ako som si našla kamarátov? Tak, že som ich vôbec nehľadala :) Zaujímajú ma ľudia, ich osudy, správanie, rada odhadujem akí asi sú, čítam nečitateľné gestá, rozmýšľam prečo sa správajú ako sa správajú..
Chodila som na jednu stránku, kde som spoznala (aj reálne) množstvo skvelých ľudí a priateľstvo síce funguje virtuálne (sú z rôznych kútov SK a EU), ale vídame sa aspoň raz za rok, sme na rovnakej vlnovej dĺžke, ak niekto potrebuje pomoc, nehanbí sa o ňu požiadať (to som celá ja:), všetko sú to skvelé baby so zdravým rozumom a srdcom na pravom mieste. To je jedna skupina priateľov ku ktorej som prišla v "pokročilom" veku:)
K ďalším som prišla tak, že som chodila na fórum jednej on line hry, kde som sa fajn bavila s jedným týpkom (hneď prvú vec, ktorú mi povedal bolo, že má priateľku). On sa stretol s ďalším chalanom z tejto hry (písali o tom na fóre) a ja som sa k nim pridala (nanútila som im svoju spoločnosť a oni sa vôbec nebránili :), lebo boli celkom blízko mňa. Stretávali sme sa po práci, teraz už veľmi nie, ale som pozvaná na kolaudáciu domu, tak tak skromne si dovolím myslieť, že ešte nejaký kamaráti sme a priateľstvo snáď nezakapalo. Tento párik som poprosila, či mi môžu požičať PC (ten môj zdochol) a samu ma prekvapilo, že fakt mi ho požičali, aj keď sme sa videli len párkrát. Som to považovala za veľké vyznamenanie, že mi tak dôverovali (alebo ja som pôsobila veľmi dôveryhodne, he-he) Samozrejme som ho vrátila, keď som ho už nepotrebovala. No a posledného kámoša som našla na tejto stránke :) on sa ozval mne, píšeme si už skoro rok, nevideli sme sa a ani sa neuvidíme, nepoznáme svoje mená, ale píšeme si.. Ježkovi voči a skoro som zabudla na kolegyne z práce, s nimi tiež chodím na pivo (teda boli sme raz), na diske sme boli (tiež len raz, ale aj to sa ráta, nie?:) a sme dobrá partia v práci.
Po akej dlhej dobe som im začala dôverovať? Buď si s ľuďmi sadnem tak nejak ľudsky, srdcom i rozumom a dôverujem im hneď, alebo si s ľuďmi nerozumiem, nemám čo povedať a radšej nič od nich nechcem, nezaujímajú ma a nepotrebujem im ani dôverovať. Pre mňa je priateľ ten, koho sa nebojím požiadať o pomoc a kto sa nebojí povedať NIE, nepomôžem ti (nechce sa mi pomôcť ti).
Ako sa hľadajú kamaráti? Ja fakt neviem, niekedy sa oni lepia na mňa, niekedy ja na nich.. ja hľadám frajera a na mňa sa stále lepia len kamaráti.. ja už neviem čo mám so sebou robiť :)

Ja som sa len pytal, nebolo to podrypnutie. Ak niekoho potrebujes, je to uplne OK a prajem vela stastie v hladani spravneho priatela.

adfc - Ano cítim, že sa potrebujem s niekym porozprávať. Veď tebe by nevadilo byť stále sám?!

mas nejake zaujmy? je radost ich zdielat s inymi. na to su dobrí priatelia. a ci su skutocnymi priatelmi to zistis v roznych situaciach, ktore sa vyskytnu.

modry piesok a citis, ze potrebujes priatelov? Nehladas si ich len preto, aby si ich mal kvoli okoliu? Silni introverti si casto vystacia uplne sami.

nemaj na nich nerealne poziadavky a predstavy. su to len ludia, s chybami, naladovi, casto nekonaju tak ako by si cakal.

kamaratov si najdes ak zacnes robit niejake cinnosti to je jedno ake. Hlavne nerob zo seba mudrca, nesnaz sa radit druhym ked sam nevies kde je sever, neohovaraj, nesud ludi podla hudby, oblecenia ... a bud sam sebou