Zaciatkom júla som sa sa na jednej akcii spoznala s jedným chalanom a kratko na to sme sa aj dali dokopy. Všetko bolo super,chápete to krásne prvotné zamilovanie,úžasné pocity.. Ved to pozná každý kto bol niekedy zamilovaný. Od vtedy ubehli cca dva mesiace .Nie je to neviem aký velký čas,ale je to dosť na to aby ste toho človeka spoznali. Posledné dni však pocitujem niečo strašne zvláštne.. Prekážajú mi niektoré priatelove nazory- Vianoce su prenho den ako každý iný,nijak výnimočný . Skutočných priatelov vraj nemá všetko sú to len obyčajní k...i //v detstve bol šikanovaný//(inak neznášam ked sa priatel vyjadrí vulgárne na niečo predo mnou ) kt. ho vždy chceli len využiť a tak na kofolu ide do krčmy radšej sám, prípadne je doma.. Zase sám.. (ak nemožem byt s ním). Neviem si život predstavit bez priatelov a on mi povie toto.. Občas má narážky na moju postavu, nie v zlom, tak srandujeme, ale nie vždy mám na to samozrejme náladu .. Niekedy sa ma spýta že Čo mi je.. ked som zamyslená alebo tak . A ja odpoviem že nič čo by mi malo byt .. No v skutočnosti rozmyslam o buducnosti a či tento clovek sediaci vedla mna v nej aj bude. Lubim ho , rozprávame sa o buducnosti ,je pre mna priprodzené sa s nim stretnut, bozkavat ho ... Vo vela veciach si sedime ale obcas proste nechapem jeho nazory na urcite veci . Aj na toto co som uviedla. Má 22 a ja 19.
Dokonalost nenájdem viem .. Všade je niečo. jeho bývala ho opustila dost nepekným sposobom a ked mi povedal ze : Ak stratim aj teba uz NIKDY nechcem vazny vztah .. Co ma dost zaskocilo . Chcem byt s nim , ale .... Človek NIKDy nevie co bude.
Teraz idem na VS , vsetk nové netusím do coho idem , som z toho nervozna ... On mi síce povie zvládneš to , lenže človek je nakoniec na to aj tak sám ,lebo nik to za mna študovat nebude. (Je to velmi náročný odbor medicínskeho charakteru) .Neviem čo robit ako dalej .... Niekedy plačem večer do vankúša lebo sa cítim uplne mimo. Či som sa správne rozhodla aj s tou školou ,či to bude s ním klapať..nechcem mu ublížiť nijakým sposobom .. Sme spolu krátko, viem . Ale mám v sebe hrozne veľa myšlienok a už som to musela niekde napísať... (Vdaka tomu,kto to prečítal dokonca)
Aký je Váš názor???
Až príliš chaotické myšlienky...
Máte pravdu .. Len som fakt zvedavá ako sa celé toto skončí..
Lucka taketo pocity, ako mas prave ty teraz prezili viaceri z nas (ja tiez). Niektori si ich este iba preziju. Zivot je jednoducho taky, s tym nic nenarobime. Je fajn, ze rozmyslas a snazis sa jednat zodpovedne a uvazene a nie zbrklo. Poviem ti, ze cela tato tvoja situacia je iba o tom, ako sa s tym vsetkym dokazes popasovat, pretoze ako si uz sama velmi spravne napisala, nikto ti s tym nebude vediet realne pomoct. Akokolvek sa rozhodnes, neskor vyplynie z tvojho rozhodnutia nejake ponaucenie, ktore ta posilni do dalsieho zivota. A o tom to cele je. Zivot nie je lahky a asi ani nema byt, lebo by nas asi casom prestal bavit a nevedeli by sme sa z nicoho radovat. Hlavu hore, vsetko nejako dopadne a ked sa budes snazit a bude ti na veciach naozaj zalezat, dopadnu najlepsie, ako len budu moct. Drzim palec.
Mala som vztah, ktory sa znacne podobal na ten tvoj. Ja som toho chalana po case nechala, hoci som ho mala rada. On ti bude cely zivot len fnukat, ako mu ostatni zneprijemnuju zivot a aky je on chudacik. Jednoducho sa len lutoval a ja som sa pomaly pri nom bala usmiat, aby ma neobvinil z toho, ze on je ten, komu je ublizene a ja nemam pravo sa smiat, ked sa nemoze ani on.
Nemala som nikdy podla neho pravo mu cokolvek vycitat, pretoze si vraj toho uz dost zazil od inych. presne mi prekazali aj jeho vulgarizmy. Moj nazor je ten, ze ked si ta niekto vazi, tak sa sprava kulture a nerobi ti schvalne to, co ti prekaza...
Po case som ho uz nevedela zniest. Ale ty mas kusok jednu "vyhodu". Ides na VS a ak budes citit, ze uz s priatelom byt nechces, tak mozes povedat, ze nezvladas byt bez neho, kedze studujes a mas vztah na dialku. Neviem, nakolko ste vzdialeni, ale na medicine budes mat toho dost nalozene na chrbat.
Kazdopadne sa aj sama zamysli, ci 2 mesiace este nie su prilis skoro na to, aby si prestala mat iluzie a rozmyslala nad tym, ci s tym clovekom chces byt cely zivot... ja som sa tiez samej seba na to spytala a ako manzela by som ho nezniesla... premysli si to, ci ti stoji za to a ci ho vies brat takeho aky je.
