bojim sa rozchodu

jeemine mne sa jeho chovanie tiež nepáči, ale som slaboch.. lebo niekedy je fajn.. proste sme asi moc odlišní, vekovému rozdielu to nechcem pripisovať, lebo sú aj páry, kt. ho majú väčší ako my a rozumejú si. včera tiež bolo všetko o.k., išli sme po robote do obchodu nakúpiť a keď sme sa vracali, išiel parkovať pred bránu, a po chodníku šiel taký ujo, tak mu hovorím, že počkaj, on to zaparkoval rovno pred neho, akoby ho nemohol pustiť, čiže ujo prešiel okolo auta, niečo zašomral, a keď sme zaparkovali, normálnym tónom som sa ho spýtala, prečo ho nemohol nechať prejsť, a on že či som prijeb**á, čo sa starám do takých vecí. tak to ma naštvalo, nebavila som sa s ním, no večer bolo všetko o.k., keď ja som v tomto tak blbá, ja nevydržím byť dlho nahnevaná a on to vie, takisto nevydržím sa s niekym týždeň nebaviť, to sa u mňa nedá.. myslim si, že by sme mali byť zaľúbení, štastní, šak 3 roky nie je 20 rokov :) a nie riešiť takéto hovadiny. a ten tvoj by po tebe tiež nemal za každú sprostosť vrieskať. ja neviem, či je to tým, že sú si istí tým čo majú, a preto sa tak chovajú, šak vždy sa im to prepečie. fakt neviem.. zle obdobie.. ale do kedy také bude, a koľko takých bude? ja som si to tiež hovorila, že máme asi krízu, blbé obdobie, ale poviem ti, že je ich čoraz viac a bojím sa ako to bude za pár rokov. mne sa nechce stále s niekym doťahovať, dávať si pozor na každe slovo čo poviem, aby sa náhodou neurazil, aby mi nevynadal (podľa mňa bezdôvodne). hlavne chcem, aby si ma vážil, a hlavne bral s rešpektom.

no my sme rovnako stari.. ale ja som k takymto veciam netolerantna - mne keby raz povedal ze daj pokoj (nie to este dvakrat) tak nemyslim ze by som to s nim dalej tahala.. vravim ja mam takeho nervaka, on ale nenadava mne, iba na mna vrieska za blbosti...ale aj to mi uz vadi.. ale ja som predtym tiez mala asi 3-rocny vztah, a stale som taka hlupa ze aj ked viem ze to asi nie je ono, stale cakam, cakam na nieco, ze asi je to len zle obdobie...a cakam tak dlho a dufam ze sa to zmeni alebo ze si zvyknem, ale len to oddalujem... ale ono raz pride den ked si povies ,,toto bolo naposledy" a prejde ta vsetka trpezlivost a potom to bezcitne ukoncis.. ako ja ten vztah predtym, uz mi to bolo jedno uz som proste povedala stacilo.. a to nebolo taketo zle ako ty pises..ja neviem ja by som si toto so sebou nenechala robit, vidno ze nema k tebe uctu.. ,,lubim ta" to su len recicky ked ma chlap dobru naladu. ked nepocitujes respekt z jeho strany je to nanic.. tot moj nazor, urcite je niekde taky co aj keby ste sa pohadali, ale bude mat k tebe uctu a dobre si rozmysli co ti povie..

jeemine len to, že nabrať odvahu.. keď ja tomu stále dávam šancu.. nechcem tie 3 roky len tak zahodiť, ale proste už teraz nie sme rovnocenní partneri, tak mi to minule povedal.. hovorí, že má ma rád, že ho priťahujem, ľúbi ma. ale ja to tak necítim, nedôverujem mu tak.. pred jeho rodičmi keď som mu minule prišla niečo povedať, keď mu zas kamarati volali, že pre neho/nás prídu autom a vybehneme niekam, tak mi povedal daj pokoj (pred jeho rodičmi, čo by som si ja nikdy nedovolila) a pritom sa on s kamošmi dohodol. že si dajú vedieť.. a keď som sa ho opýtala prosím? tak to zopakoval, a jeho rodičia ticho.. aj na mamu sa tak správa.. na otca si to nedovolí.. keby sa s ním aspoň dalo porozprávať, ale to nie, on to rieši nadávkami a následne buchnutím dvier. :( mám v sebe zmätok, na jednej strane viem, že toto nie je dobré (hanbím sa za to, že mu to tajím - ale začala som brať antikon. aby som náhodou neotehotnela, lebo to by momentálne vôbec nebolo dobré). neviem čo mu chýba, pritom sa snažím aby mu bolo fajn, ale niekedy sa nedá a keď chcem niečo iné, tak nie.. žiadny kompromis.. dokonca keď sme mali rod. oslavu (pritom ich nemáme veľa), tak sa pýtali či príde aj on, no on nevie, proste on sa rozhodne vždy v ten deň keď sa má niekam ísť, neviem či to berie ako poistku, že čo keby ešte niečo prišlo, no ja som taká že keď už mám niečo, tak to nemením.. a takto sa vždy buď len so mnou objaví alebo nepríde, ako mu to v daný deň vyhovuje..
medzi vami je aký vekový rozdiel?

Petra002, hm pises ze ziadny respekt, ucta... ta silna laska nezostane navzdy, raz sa vytrati a potom by mal zostat prave ten respekt a ucta.. ale ked to vo vztahu nie je uz teraz, ake to bude potom v buducnosti? co vam zostane? uz to bude len horsie casom, lepsie nie... asi treba nabrat odvahu a...

ahojte baby, ak sa k vám môžem pripojiť, tiež mám podobný problém.. mám 23, on 29.. sme spolu 3 roky, z toho rok žijeme spolu.. chybu som asi urobila ja na začiatku a tou bolo to, že som chcela aby bol spokojný tak väčšina vecí, napr. čo sa týkalo programu na víkend alebo tak, tak bolo po jeho plus iné veci, teraz keď si chcem niečo presadiť, hneď mi hovorí, že som jeb***á, proste hneď to otočí na úplný útok, proste sa vždy nahnevá keď niečo nie je po jeho a ako som si dala dole ružové okuliare, tak všetko teraz vidím. vadí mu, že chcem navštíviť rodičov cez týždeň, poprípade tam jeden deň prespať, nech môžme podiskutovať, keď chcem vymyslieť kompromis, že tam napr. pôjdem v sobotu ráno a do večera som doma, zas je problém, že s ním a jeho kamarátmi nemám plnohodnotný deň, pritom mám plnohodnotný deň so svojou rodinou. mám ešte babky a dedka a som rada, že ich vidím aspoň raz do mesiaca, ale aj to je problém.. on má už len rodičov a súrodencov a preto sa mi zdá, že to až tak nechápe.. aspoň sa tak správa.. máme podobný plat, väčšinu nákupov platím ja, keď som mu kedysi navrhovala nech si na začiatok založíme napr. obálku a dáme si tam mesačne 100€ a budeme z nej mínať na veci, ktoré potrebujeme obaja, on že na čo.. takto by aspoň videl koľko "míňame".. tým pádom skoro celu výplatu miniem na potraviny a idem z jednej vyplaty do druhej.. on je na druhej strane ako kamarát fajn, ale ako priateľ - obávam sa že tak to nefunguje. kríza to nemôže zas byť, v decembri sme jednu prekonali.. a možno aj je, ale ja chcem normálny vzťah, v ktorom sa určite vyskytnú hádky, ale nie aby to chlap riešil len vulgarizmam a ponižovaním.. keď sa s ním chcem normálne porozprávať v kľude, on sa nechce, že nemáme o čom.. že vraj je problém v našich názoroch.. ja tie jeho rešpektujem a nesnažím sa ich prerobiť na svoj obraz, kdežto on hovorí že tie moje sú nesprávne a že on má pravdu.. proste žiadny rešpekt, úcta.. a neviem ako ďalej.. chcem byť šťastnejšia s niekym s kým sa budem cítiť fajn.. a nie pri niekom pri ktorom si budem musieť dávať pozor na každe slovo aby sa neurazil - lebo odo mňa berie všetko až moc vážne. a neviem pre čo, lebo od nikoho nič tak neberie.. na jednej strane ho mám rada, ale na druhej si tiež s ním neviem predstaviť budúcnosť a neviem sa rozhodnúť čo by bolo správne.. nikoho iného vyhliadnutého nemám, kebyže sa toto ukončí, tak chcem mať určite pauzu. cítim že si potrebujem oddýchnuť ale nemôžem, lebo on to nepochopí :(

tibike asi máš pravdu :-D

kim90 mala by si sa s nim teda rozist.. nema to zmysel stracat cas. urob to, kym ste zadobre, lebo ked to budes dlho natahovat moze sa stat ze ho prestanes mat celkom rada a postupne ti zacne az vadit...cize radsej hned do toho ked vies na 100 percent ze to nie je ten s kym chces zostat. on to prezije si myslim, bude sa trapit ale zvladne to.. a tebe nech zalezi na TVOJOM stasti, nebudes trpiet kvoli niekomu inemu.. ano, je to sebecke co pisem.. ale co uz. tak je to.

jeemine...som rada, ze nie som sama...mas pravdu, som mlada...mam 18 a on 25..urcite aj v tom tkvie vela problemov..on si asi mysli , ze s nim chcem ostat na vzdy a mat s nim deti..ale ja si chcem uzivat..to ma dost odstrasuje..inak je mi s nim celkom fajn, ako s takym lepsim kamaratom , ale nic viac--ty mas kolko rokov???myslim, ze ak vies, ze to nie je ten pravy netreba stracat cas..viem to aj ja, ale mamnstrach to riesit

kedze to nevravis len ty, nieco na tom je :-)

tibike ty si nejaký múdry