Mam 19 a do teraz som nemala chalana...Hlavne kvoli tomu ze to nasi nechceli . A ja som sa sustredila tym padom hlavne na skolu ... nedavno som vsak spoznala jedneho super chalana a povedala som mame ze nieco z toho asi bude.. Len zalomila rukami ze "preboha."!..Chapete to ??? ako to vysvetlit..... Ze nerobim nic zle, len sa chcem s nim stretavat ,ze niekoho chcem lubit, ze to chcem skusit... Bez sustavneho pocitu viny ktory (chtiac-nechtiac) prezivam ze robim nieco zlé a zakazane ??? Preco je to tak ?? Mam pocit akoby mi to nedopriali ......... Stale len mas cas , mas cas.... Ale preco ? ! Preco by som to nemohla skusit ??? Uz ma to nebavi ... Stale mam preto ten hrozny pocit viny.. A kvoli tomu mam aj taky divny postoj k sexu . Lebo mam az do hlavy vtlkane ze to je nieco zle .. CAsto je o mna zaujem zo strany chalanov ale toto ... Uz nevladzem .. A bojim sa ze kvoli tomu si nikdy nezalozim normalny vzah bez pocitu viny, ze laska je nieco zle...... Co robit??? Ved mam 19?! Ako ziskat slobodu ...... bez toho aby som nemusela pomaly kazdu hodinu davat hlasenie kedy s kym som , kedy pridem .. Citim sa ako vazen ... Vo vlastnej dusi .
On mi vstúpil do života a je to tu, problem
didiana, mamu vypocuj a svoj zivot zi.
Nekonas na ukor svojej mamy. Vsetko je tak, ako ma byt.
krásne povedané, abaj... :)
Ak ti budú brániť v láske (už na to máš vek a treba mať aj skúsenosti), tak ti nič nezostane, len zatlkať a klamať...povedz rodičom, že ak nebudeš mať kontakty s opačným pohlavím, nebudeš si mať z čoho vybrať pre další život a šťastnú rodinu...nemôžeš predsa mať jedného chlapca a toho si aj hned zobrať...veľmi zlé riešenie!...tvoji rodičia sú relatívne asi mladí, či nie?...kde žijú?...v pralese?..či sú až takí veriaci?...a sex...zadováž si antikoncepciu a ak budeš dostávať lásku, tak ju aj dávaj, bez rozpakov...a áno..život je aj o tom, že čo si neodtrhneš z pomyselného stromu zakázaného ovocia, to nebudeš mať...tak do toho...rodičia s tebou nebudú celý život a ty si život priprav tak, aby si vedela, ked tu nebudú, ho dôstojne žiť...
mozno by nebolo zle normalne ho rodicom predstavit (po case), aby si nanho "zvykli" a trochu ho spoznali a potom by aj oni boli pokojnejsi a myslim, ze by si to mala lahsie. Je normalne, ze rodicia chcu dieta chranit, ale nie je zdrave, ked sa to prehana a ty nemas mat co pocit viny... Mna takisto nechceli nikam pustat, resp. tiez som musela presne povedat kam idem, s kym a kedy pridem, ale teraz je to ine. A ked aj mala mama namietky a nepacilo sa jej, ze napr. chcem prespat u priatela (kt.pozna), tak som jej raz povedala, ze neviem, co caka, ci budem do 40.-tky doma a ze velmi dobre vie, s kym som, kde som, tak nech nestresuje. A takisto ze nefetujem, nepijem a co si viac moze priat??? :-) Uspela som. Tak drzim palce aj tebe! HLAVNE POMALY A PRECIZNE ZVOLIT STRATEGIU... :-)
suhlasim s Renou, je najvyssi cas. Ak si nezacnes s niekym teraz, mozes sa stat, ze s postupujucim vekom sa zacnes aj ty sama vztahu a sexu bat. Takze pozberaj vsetku odvahu a hor sa do toho. Viem, ze klamat je nic moc, ale pre pokoj v rodine sa ti to hadam oplati. A rodicia raz volky-nevolky musia pochopit, ze uz si dospela.
Didiana, co by sa Ti mohlo stat? Je to od nich kazdopadne chory postoj - asi sa o Teba prehnane boja, ale to je ich problem a musia sa s tym sami vyrovnat, a aby sa mohli, musi ta situacia uz konecne nastat! Takze smelo do toho, v Tvojom veku je na vztah uz naozaj najvyssi cas! :-)
to sa nevies s fotrovcami o tom porozpravat a jasne im dat najavo ze chces vztah a nech sa do teba nestaraju?
ja som to tiež kedysi zažila..rodičia zistili od iných (ako inak), že sa s niekym stretávam..a tiež by mi to neprešlo hoci som už bola dávno dospelá..a tak som len stále zatĺkala a zatĺkala, že áno, chodím s ním von, do kina,atď .. ale nič viac, je to len kamarát..alebo sme chodili s väčšou partiou, v kt. mnoho ľudí moji rodičia poznali..a tak keď si zrejme mysleli, že sme fakt len kamaráti (a tým pádom nie je sex)dali mi relatívne pokoj a nebola dennodenná spoveď.
neskôr sa to samozrejme prevalilo a ja som zareagovala tak, že som im len prikývla, áno, je to tak a čo som dospelá (ale vnútri som sa strašne bála, hlavne ocovej reakcie)..a čo sa nestalo? nič..nepovedali na to nič..
a to sa týkalo aj iných veci(chaty, diskotéky, atď)..vždy keď som sa pýtala či niekde môžem ísť, vždy sa našiel dôvod prečo nie..až mi kamoška povedala, že to robí štýlom "nepýtam sa-len oznamujem"..a odvtedy sa tým riadim aj ja..akurát keď sa niečo zvrtne tak aj teraz musím aspoň napísať že domov nedôjdem nech sa neboja :))
každopádne Didiana držím palce !!
nechcem tu riesit moj problem, pretoze je to o dost zlozitejsie a najma mi to pride uz ako pripad pre psychiatra, zial. Chcela som len povedat, ze sa viem vcitit do situacii Didiany, viem, ze aj takyto rodicia existuju a tazko im nieco vysvetlit. Zial, je to tak.
