PPP trpim uz od detstva - v 14 som bola anorekticka, z toho som sa dostala, ale zacala som chudnut a priberat, chudnut a priberat...donekonecna. Nikdy som nezvracala, "len" som sa prejedala a prejedam a moj vykyv vahy sa dostal az na 40kg. Su obdobia, ked som chuda, ale castejsie som obezna. Viem, ze si skodim, ale nemozem si pomoct. Som ako paralyzovana - casto sa nedokazem na nic sustredit, len musim jest... :-( Zacala som chodit aj na terapiu a tam som sa dozvedela, ze je to prejav nedostatku lasky. Je mi to uplne jasne, ale nedokazem s tym nic robit. S rodicmi som nikdy dobre nevychadzala, s muzmi som vzdy mala problem nadviazat vztah, manzelstvo sa skoncilo rozvodom a tym, ze sa hanbim sama za seba a citim pohorsenie okolia za neustale opatovne vykyvy vahy, zacala som sa uzatvarat, a tym je to este horsie! Prosim, poradte, som zufala!
Jedlo - nahrada za lasku
Zuzka, dakujem, mas pravdu - prinutila som sa zavolat par ludom a vacsina reagovala kladne, tak som si dohodla nejake stretka a snad sa vsetko na lepsie obrati... :-)
Len s tym akceptovanim samej seba je to velmi - velmi tazke, ale budem sa snazit...
ludia , kt. Tebou pohrdaju nie su Tvoji naozajstni priatelia ... musis tym padom prehodnotit, kto stoji za to a kto nie. ja mam dobrych kamaratov do 5 a ostatni su iba znamy. pokial niekto mnou pohrda alebo ma ohovara, nema vyznam pre mna sa s takym clovekom zaoberat.
napis si na papier, co je pre teba dolezite. nic nie je dolezitejsie ako vlastne zdravie a stastie. musis byt so sebou spokojna, mat sa zacat rada taka aka si. pozri sa do zrkadla kazdy den aspon raz a povedz si, ze sa akceptujes taka aka si. nehladaj na sebe negativa, ale snaz sa najst tie pozitiva, veci, kt. sa Ti na Tebe pacia :)
Ked mne niektori ludia z okolia dali pocitit, ze mnou pohrdaju za tie moje zmeny postavy a ze sa neviem ovladat, a tak som zacala byt presvedcena, ze ma tak vidia vsetci, ze sa im jednoducho hnusim, tak sa im vyhybam...
povedz niekomu o svojom probleme, zdover sa, vyrozpravaj sa ... to mi pomohlo - povedala som to naj kamoske, ktora ma ten isty problem a bojujeme spolu. plus inej kamoske, zdravej, ktora so mnou papa atd. :) neboj, zvladnes to, len MUSIS CHCIET SAMA PRE SEBA SA VYLIECIT
no ale ved prave preto, ze si sa utiahla do seba nemas okolo seba ludi, ktori by ta mohli milovat. musis im to najprv dovolit. chapes ? ja som sa nasrala tak, ze som sa zacala naozaj bat o svoje zdravie. snivali sa mi nechutne sny, parkrat som odpadla, ked som bola sama doma. kruhy pod ocami uplne cierne ako uhol, furt som chudla, ludia mali priliz vela otazok. a nechcela som niekde odkvecnut a umret. tak som sa nasrala a povedala som si, ze koniec, chcem zacat zit ako normalny clovek, kde stredobod pozornosti nebude zradlo. ja chcem byt panom svojho zivota a nebude ma ovladat jedlo. tiez som nikam nechodila, len bola doma a nic nerobila, lebo som ani nevladala, lebo som nemala ziadnu energiu alebo tu, co som do seba dala som itak vzgrcala ... tak som zavolala kamoskam, dohodla stretko, zavolala inym, dohodla dalsie stretko. stale sa snazim robit si program ...
co tak kupit si aspon nejake domace zvieratko, psika alebo macicku? urcite by ta po praci zamestnali, zlepsovali ti naladu. mala by si s kym chodit na prechadzky a tvoj zivot by bol urcite veselsi.
Vies, Zuzka, viem, ze najlepsie je zamestnat sa, ale, ako som uz pisala, praveze nemam okolo seba ludi, ktori by mi davali lasku - strasne som sa utiahla. ledva sa prinutim splnit si povinnosti v robote, a ked pridem domov, neprinutim sa uz do nicoho - len jem a lutujem sa. A prave na to by som potrebovala tip - ako sa "samonasrat" a prebrat k zivotu, ked ma nic nemotivuje...
Je to tazke, treba sa poriadne nasrat a vziat svoj zivot, svoj vlastny osud do vlastnych ruk. Urcite mas kopu priatelov a rodinu, ktora Ta miluje :) Trav s nimi vela casu, aby si bola co najmenej casu sama a mala priestor premyslat nad vlastnym nestastim. Ja som teraz v inej teme pisala, ze sa snazim vyplnit si den do poslednej minuty :) Potom nemam cas na debiliny a padam do postele unavena ako taky kon. Laska pomaha najviac, najdi si nejaky objekt :)
Zuzka, viem, ze mas pravdu a boli obdobia (aj ked len kratke), ked som mala pocit, ze sa mi dari, ze ma ma niekto rad a vtedy som necitila potrebu sa prejedat, ale teraz uz dlhodobo neviem najst radost zo zivota. Mam 35 rokov a hovori sa, ze je to jedno z najtazsich obdobi veku zeny - prichadzame o idealy, ale este sa nechceme zmierovat so stereotypom a usadlostou... Bohuzial, teoriu ovladam perfektne, ale absolutne ju neviem zaviest do praxe!
Ahoj Nelaska ,
ono vacsinou je to o tom, ze jedlom si clovek trpiaci PPP kompenzuje nieco ine, aby sa zabudlo na pociatocny problem :( Je to velmi smutne. Jedlo by malo prinasat radost a nie utrpenie. Ale aby si dokazala prijat a rozdavat lasku, musis sa najprv naucit mat rada samu seba !
Kolko mas rokov ?
