Rozišli sme sa s priateľom. Nebol to dlhý vzťah, ale myslela som, že konečne niekto správny. A bol to už druhý rozchod v priebehu 2 rokov. Budem mať o pár mesiacov 29 rokov a nie som typ, čo sa ľahko s niekym zoznámi, prehupne zo vzťahu do vzťahu. Sú obdobia, keď mi nevadí, že som sama. Ale tie poznámky a reakcie okolia. Kolegyne - všetko ženské v strednom veku - si každé dva týždne neodpustie poznámku, či už sa idem vydávať. O rodine ani nehovoriac - tie narážky, že mame by už pasovalo aj nejaké vnúča. Bývam na dedine, kde sa každý s každým pozná - a tie narážky! A to už ani nespomínam, že starká už dávno darovala dar, ktorý mala nachystaný pre mňa ako svadobný , niekomu inému .
Som z toho všetkého smutná a frustrovaná. Keď sa pozriem okolo seba a vidím tie pubertálne páriky povešané po sebe alebo keď mi kamarátky hovoria ako chystajú svadbu a zariaďujú si domácnosti a čo všetko pre ne priateľ pripravil a ako sa k nim pekne správa, je mi z toho na nič, že ja nie som schopná nájsť si niekoho, s kým by mi bolo dobre a komu by bolo dobre so mnou.
Viem, že 29 ešte nie je začiatok staroby, ale tie poznámky typu: ty sa kedy chceš vydať, veď budeš mať problém mať deti - vždy ma to zabolí. A aj keď si poviem, že nie je dôležité, čo hovoria iní, je to ťažké udržať si optimizmus.
Ako si udržať optimizmus?
Absolútne by som si na tvojm mieste nevšímala reči druhých ľudí, aj keď asi je to ľahké povedať a skutočnosť je už ťažšia. Už dávno neplatí, že ak sa nevydáš do 25, si stará dievka :-). Ak si nestretla toho správneho partnera doteraz, tak ho stretneš neskôr, len netreba urobiť zbytočne nejaký neunáhlený krok. A tie páriky, o ktorých hovoríš, pozri sa bližšie, či naozaj žijú tak, ako sa zdá na prvý pohľad.
Mám veľa kamrátok, ktoré sa vydali v 20 a teraz hovoria, že s tým mohli počkať. Mám aj také, čo sú spokojné, ale to je už o tom, či máš vedľa seba tú správnu osobu a nájsť ju niekedy vyžaduje čas :-)
laura,
ako si udrzat optimizmus?
nooo, v prvom rade by si mala kazdemu, kto ti kafre do sukromneho zivota a pyta sa ta na svadbu, jasne povedat, ze si nezelas, aby sa ta este raz pytali, kedy bude svadba. Prides o zopar 'kamaratok' a 'pribuznych', ale budes spokojnejsia....pretoze inak sa ti moze stat, ze pod vplyvom okolia ti raz rupne a vydas sa za prveho, ktory ti pride pod ruku a budes nestastna....mam okolo seba take pripady a neziju bohvieako...
neviem, ci je to ema len pre baby, ale ja mam 28 a este som nemal vazny vztah.. nie som hlupy ani skaredy.. len proste 1, tiez nie som clovek ktory lahko nadvazuje znamosti a 2, nikdy som nesiel do vzahu len tak aby som v nom bol, aby som nebol sam, co sa o kazdom povedat neda..
kedysi ma to trapilo ovela viac, v poslednej dobe sa mi to podarilo prekonat a obrnit sa voci tomu ani neviem ako.
horsie su mozno naozaj skor tie poznamky okolia ako samotny stav "single".
Laura, vykasli sa Ty na vsetky reci narazky, to je falos a zavist, ver mi, viem o com hovorim, ... ja som presvedcena, ze najdes cloveka, s ktorym budes stastna, dedina, ja byvam tiey na denine doma, mna dedina fascinuje, vacsia sloboda, volnost, priroda a vsetko, ...neboj sa Ty nic, ... velmi Ta podporujem, ...
Mam kamarátku,ktorá bude mat tento mesiac 26 a nemala ani vztah.Pracuje 6 rokov v Nemecku...inak tu na Sk býva v malom mestečku,kde z nudy tiež každy každeho ohovara.Ja neviem,ja som si prestala všimat také veci.To nemá zmysel.Ty žiješ svoj život,nie iných.A čo z toho keby si mala vztah a bola neštastná..Ludia by si našli niečo ine na zaparanie do teba..Teraz kvoli nim sa poponahlaš mat deti?A potom budu vraviet,že ako sa o nich staraš-budeš sa riadit podla ich rad,ako čo povedia?Kašli na to..Kolko je takých a je samych..možno by si ani neverila...a divila sa.Doležité je,aby si sa ty cítila sama štastná.To ,že máš vztah ešte neznamena,že máš hned aj plnohodnotný život.
