Ahojte,
nemám sa nejak komu zdôveriť, s kým sa poradiť, tak píšem sem - Vám... vopred ďakujem za každý názor ...
Asi pred 2mesiacmi som spoznala úžasného chlapa...už na prvý pohľad sme si padli do očka, iskrička preskočila...hneď na začiatku mi tiež priznal alebo povedal, že je rozvedený a má malú dcérku...netajil to predomnou...mne to vôbec neprekáža, ani to, že má malú dcérku, deti zbožňujem a tiež mám malého krstného syna, ktorý je akokeby môj vlastný ... trávim s ním veľmi veľa času... keďže je to ešte všetko v podstate "čerstvé" nevídame sa každý deň, ale SMSkovali sme, volali si a keď sme obaja mali voľný čas - chodili sme do kina, na prechádzky, na kúpko, do spoločnosti s kamarátmi a tak... vždy sme sa mali o čom rozprávať, našli sme si vždy nejakú spoločnú tému aj záľuby...len zrazu mám pocit, že sa predomnou nejak uzavrel :( aj teraz máme pred víkendom a nebudeme ho tráviť spolu, pritom sme boli dohodnutý... :( ja víkendy mávam voľné, no on až každý druhý víkend.. už si zrazu toľko ani nepíšeme, či nevoláme..ja by som aj, ale nechcem na neho tlačiť alebo aby si myslel, že ho kontrolujem... :( len mi to chýba a je mi to trochu také divné... nemala som šťastie v láske ani vo vzťahoch... :( možno to celé len zbytočne dramatizujem... včera mi navečer napísal, že víkend bude tráviť s kamošmi a v nedeľu bude s dcérkou... ja som mu napísala, že v pohode a že či sa ani na chvíľku nestretneme a odpísal mi, že asi nie, ale že ešte uvidíem... tak som mu odpísala, že jasne, však uvidíme... ja mu neberiem ani to, že chce tráviť víkend s kamošmi, nehovoriac už o dcérke - plne mu dôverujem, ale tak aspoň chvíľku by si mohol aj na mňa nájsť čas... pravdu povediac mám taký nejaký divný pocit, že sa mi už neozve :-( neviem prečo... bojím sa ... pretože aj napriek tomu, že ho poznám ešte krátko, mám ho veľmi rada... nechcela by som ho stratiť... nezostáva mi nič iné, asi len vyčkať, či sa vôbec ozve alebo nie.. čo myslíte? alebo čo by ste robili na mojom mieste?
