Mám taký problém. Nemám pomaly žiadnych priateľov a cítim sa hrozne osamelá. Keď som mala 15 mala som super kamošku. Vydržalo nám to také 2 roky a potom ma sklamala. Zistila som, že ma ohovára a nato všetko ju nahovoril jej priateľ. (jej prvý tak jasné, že spravila všetko čo povedal). Potom som si našla ďalšich priateľov lenže: 1 kamarátka je z dediny (málokedy sa vidíme), 2. býva síce tiež tu na blízku, ale tá je skôr taký domased, nikde sa jej nechce. Ďalšie sú len také kamarátky v škole a to je všetko. Tiež radšej sedia doma a sú také "zamamičkované" (žiadne disko, večere vonku a pod.). Čiže mi nezostal nikto. Sedím doma pri PC a nudím sa. Nemám žiadny problém, nemám žiadne komplexy, som veselá usmievavá už žena :), ale bohužiaľ nemám nikoho. Tak rada by som vybehla von, pokecala, na kávičku, do mesta, hoc len tak pokecať bez všetkého, spoznať nových ľudí. Možno to znie zvláštne a mnohí si pomyslia, že nie som normálna. Asi bude niekde chyba vo mne, ale ja sa cítim úplne normálne. Kamarátov si dokážem vážiť, ale akosi ich nemám. Čo mám teda robiť? Sú prázdniny, nechcem ich presedieť doma. Ale čo mám chodiť sama?
Čo robiť keď som sama ako prst?
v tom je rozdiel medzi introvertami a extravertami
hej, tiez sa priklanam k tomu ze samota je v pohode, akurat som sa vcera vratil z tury na Velkom Choci kde som bol tiez sam a bohovsky som si oddychol a bol to super pocit, volnost, sloboda, pohoda.. keby som mal ist volakde napr. do prepchateho mesta sediet niekde s nejakou tlupou a pocuvat a riesit vsetkych tych ludi tak by som bol potom viac unaveny a otraveny ako predtym.
ja to milujem
ako kedy
byt sam je super
Samotár: Ja som na tom pobodne, dvaja najlepší kamaráti už sú rodičmi, takže som tiež zostal sám ako prst.
Mám pocit, že každý má " tých svojich " kamarátov/priateľov a o mňa tým pádom nemajú záujem. Tí moji žijú, ako som písal, rodinným životom, takže času majú veľmi málo. Posledné prázdniny predo mnou a tiež mám pocit, že každý cestuje a užíva si prázdniny a ja len sedím doma na zadku...
Ja som si pred chvílou rozbila koleno a som sama doma.Moc sa nudím. pomôžete mi?
vobec nie si divna.aj ja som bola davnejsie na tom podobne.no potom som si nasla super kamosky, s ktorami si super rozumiem-hlavne s jednou z nich. a je to baba, s ktorou by som si nikdy nepomyslela, ze budem najlepsia kamoska. a neviem preco by si nemala byt normalna. aj ja som sa vtedy citila podobne. no zameral som sa na ine veci-na skolu modu a moje zaluby, u mna to bol tanec a jazyky(aj to tak je).a hlavne som sa nonstop nesustredila na to, ze si musim najst kamosku, lebo pokial sa na to budes stale sustredit ako najust sa ti to nepodari.a kludne chod do mesta sama. zober si noebook a sadni si niekde do kaviarne, alebo s knihou na lavicku, alebo teraz vleta na kupko a mozno si k tebe prisadne niekto, kto bude na tom rovnako. alebo ked ty uvidis niekoho takehoto, prisadni si k nemu a zacni komunikovat.ved nemas co stratit. alebo zacni blogovat o svojom zivote a mozes sa inspirovat trebars na tomto blogu: www.girls-life-br.blogspot.com . drzim ti palce a ked chces, napis mi na mail: bronicka.br@gmail.com . slubujem, ze ti odpisem.
ushko
jasné napíš :)
...mozem napisat aj ja?? :)
