Ako sa nezblázniť?

Samozrejme ze takych ludi existuje a naozaj dost. Davnejsie som myslel ze takyh ludi vela nie je ak vobec nejaky je. Potom som spoznal cloveka ktory ma zaujal uz na prvy krat, lebo bolo ocividne, ze ma len velmy male ego a z takych ludi vyzaruje nieco naozaj silne. Vzdy vsetko robi tak ze si vymeni situaciu s doticnou osobou a predstavi si ze je na jej mieste a podla toho sa zachova. Tak som to zacal praktizovat aj ja - a nemozem verit vlastnim ociam. Dobri ludia sa mi sami vynaraju v mojom zivote stale viac a viac. Znova pocitujem ten strateny pocit z detstva ktory volame dovera.A aj ja nevedome ublizujem coraz menej a menej :)

See...toho kamaráta som si našla síce na nete ale...občas sa stretneme aj osobne...niekedy je to dosť dramatické kvôli môjmu plaču - keď som na tom zle tak aj plačem,ale on je hádam jediný človek čo ma vie upokojiť. A pomôcť vždy v rámci svojich síl a možností. Teraz je preč na služobke a mňa čaká v stredu 7.7.10 posudková komisia z ktorej mám strach,lebo...no skrátka Ti rozumiem,ale ak chceš nájsť skutočné priateľstvo tak ho veľmi nehľadaj u kamarátok....možno nejaký muž by Ti viac rozumel...

pozitívne mysli,zmeň vzťah k ľuďom,chyba nieje v ľuďoch,ale v tebe!!!!

Ahojte,
stale som potrebovala vela ludi okolo seba,raz prisiel cas ,ze potrebujem byt sama.Venovala som sa hobby,kde som dokazala pre seba a inych vela.Som priamociara a to im vadilo,odsunuli ma ,trapilo ma to .Polozila som si otazku ,,stoja mi tito ludia za to vsetko?" Odpoved bola nie.Po kratkom case samoty a bolo to v moj prospech,podala som si inzerat,na prvykrat sa mi ozval pan /este k tomu mensi/ neoslovil ma na prve stretnutie,ale nieco mi vravelo,pockaj.A vyslo to je vnuteorne krasny a mi sme dnes spolu pol roka a rozpravame o buducnosti ja 48 a on 55 rokov.Je motorkar a ja som stale chcela aj toto skusit,dnes robim vodicak a jazdime len mi dvaja ,sem tam sa pripojime k niekomu,ale stacime si sami.Tak ze musela som sa pred tym rozhodnut a ziskala som jeho,milujeme sa a vieme byt aj sami sebou,drzim palce....ten pravy je niekde a ked ma prist tak pride..

Iveta Michael: Ja praveze nemozem povedat, ze by som mala malo priatelov, ale vsetky kamaratstva , co mam funguju na principe...ideme von, pobavime sa o chalanoch a podobnych bezvynamych veciach, ktore mna osobne nikdy extra nebavili a tym to konci... Aj mna vela ludi sklamalo...tiez mam jednu butlavu vrbu, cez net...ale chyba ma niekto "realny" ... A vazne pochybujem, ze nieco take vobec je...

See...existuje. Ja Ti rozumiem ale u mňa je to tak že nemám veľa priateľov,dosť si totiž držím ľudí od tela. A neľutujem,lebo inak sa to ani nedá ak nechceš aby Ťa prevalcovala neúprimnosť či závisť. Žiaľ musím dodať,že viac nedôverujem ženám ako mužom a jedného takého kamaráta som si našla...na portáli sme.sk a dodnes je mojou bútľavou vŕbou a spriaznenou dušou.Tak trošku otcovský kamarát...ale výnimočný v tom že je vždy ochotný mi pomôcť keď som na tom zle.Bez jeho pomoci by som všeličo nezvládla,som dosť citlivá nátura.