liečba úzkosti

Prosím o skúsenosti s liečbou úzkostí ako sa Vám to podarilo

nejako ste zabudli na slecnu co tu krici o pomoc...mala som tuto poruchu a zatial som sa z toho dostala...ak chces mozme sa maiom porozpravat...viem ze je zle, aj velmi zle...ale neni to trvale a dostanes sa z toho

Dobrý deň mám Sociálnu úzkostnú poruchu a hlavne mi robí problém vyvolaná hyperhydróza, ktorá vlastne zabezpečuje to že sa neskutočne veľa potím v oblasti dlaní pazúch zadku a chodidiel máte pre mňa niake rady zo štítnou žlazou to nič nemá lebo tú mam zdravú aj obličky z orgánmi to nič nemá je to čisto o psychike lebo keď som doma tak som "suchý" ale keď som v spoločnosti tak to zo mňa "tečie".

neliecim sa pretoze tieto stavy mam len narazovo, raz ze jeden alebo niekolko rokov zvacsa, prvykrat som bola aj u psychologicky, ale po par sedeniach som prestala lebo som citila ze mi to nepomaha vyrazne, navyse ta zena bola dost neprijemna. poto som sa z toho dostala sama a bol skoro 3 roky pokoj, no teraz mi zrdavotne problemy vzali energiu a zas to na mna ide. literaturu som este neskusala. mozno skusim.

Bojim, liecis sa nejako? Ako som uz pisala, tiez som si presla somatizaciami a mala som problem uverit, ze je to "len" psychika, kedze moje telesne pocity boli velmi silne. Ked bolo najhorsie, velmi mi pomohla kniha J. Praška: Prehnane obavy o zdravie, kde som pochopila, ako to cele funguje.

je vobec mozne aby som na tieto "vymyslene ci vsugerovane" symptomy ako tazkosti s dychanim fakt umrela? ze ma proste raz klepne a bude!

aj mam strach z choroby :( a potom sa k tomu pridruzia psychosomaticke priznaky a hoci si ich uvedomujem ze vznikaju v mojej hlave, neviem to zastavit :(( fnuk

Petka, mne sa to zacalo somatizaciami - vselijake telesne priznaky - trpnutie, mravcenie, znecitlivenie, chvenie, zasklby a bolesti svalov... Lekari zacali uvazovat o vselijakych vaznych neurologickych diagnozach a ja som zacala mat hrozny strach - az zachvaty paniky. Ked ani podrobne vysetrenia nedokazali nic fyzicke, poslali ma na psychiatriu. Ale ja som lekarom neverila, bola som presvedcena, ze som vazne chora a oni urcite nieco zanedbali... Az ked som sa dostala k psychiatriu a nastudovala som si toho vela o somatizacii, pochopila som. Ale aj ked takyto panicky strach som mala len z choroby, o nieco mensimi strachmi zo vsetkeho mozneho som trpela uz roky predtym, len mi nenapadlo spajat to s nejakou diagnozou. URCITE NEVER LUDOM, KTORI TA TU NAVADZAJU NA ROZNE ALTERNATIVNE SPOSOBY LIECBY. JEDNAK SU TO ZJAVNE LEN TEORETICI, KTORI SI NICIM PODOBNYM NIKDY NEPRESLI A JEDNAK S ALTERNATIVCAMI MAM STRASNE VELA SKUSENOST - SKUSALA SOM VSETKO MOZNE - STALO MA TO STRASNE VELA PENAZI A EFEKT NULOVY - ZABRALI AZ LIEKY A TERAPIA! A KED SI VSIMNES, TYTO LUDIA PISU PODOBNE VECI K MNOHYM TEMAM, PRETOZE Z TOHO ZJAVNE MAJU DOBRY BIZNIS!!!!!!!!!!!!

Niečo v tom zmysle mám na mysli aj ja. Najprv vyskúšať niečo iné a keď to zaberie, tak sa na to vybodnúť.

tie nevoľnosti a pod. môže robiť samotný liek, antidepresíva sú podľa mňa jeden veľký komerčný odpad :) odporúčam vysadiť, vydržať nasledky prerušenia liečby (aj keď na letáčiku nič o týchto následkoch písané nie je :) a potom zhodnotiť svoj zdravotný stav .. ak niečo nie je v poriadku, tak sa zamerať na zistenie príčiny a nie na liečenie príznakov aa potom už tie klasické veci ako tešiť sa z maličkostí, koníčky, šport, zdravá a kvalitná strava a tak :)