Ako dalej zit?

Nathalia 09

ani nie. zacala som chodit na taekwondo a uz sa par mesiacov do toho tlacim a pritom som take nieco chcela robit odmala. ideme von s kamaratmi, opekacka, vylet ale idem tam len ze idem. idem na dovolenku aby som mala rozptylenie ale ani ma to nejak netesi a predtym by som dala hocico za to tam ist.
z chalanom sme sa rozisli a kamaratov, hm su tu 2 verne kamaratky a par dalsich ludi ale citim viac a viac vzdialenost medzi nami

KLick!
Podľa toho, čo píšeš, nemáš žiadny vačší dovod na takýto stav, myslím tým nikto blízky ťa neopustil, nezomrel, nestala si sa invalidom na vozíku, ani ti nezistili rakovinu a podobne. Keď aj napriek tomu cítiš takéto stavy a nálady, nie je to nič iné, "len" depresia.
Viem, že depresia nie je málo, preto to "len" dávam do úvodzoviek, ale dá sa tomu pomocť. Určite ti chýbaju hormony, ktoré by ti stav zlepšili. Keď má niekto cukrovku, lebo mu organizmus netvorí inzulín, tak si ho musí pichať. Podobne je to pri depresiách. Možno chýba len málo a budeš opať veselá, pokojná a rada, že žiješ. Tvojich krásnych 25 rokov si treba užiť aj každý deň, ktorý nám pán Boh dal. Píšeš, že ho prosíš, že chceš zomrieť, takže si veriaca. O to viac by si si mala uvedomiť, že život je dar, ktorý si treba vážiť a chrániť.
Mám syna, ktorý bude mať tento rok tiež 25. Mal teraz štátnice, ktoré ho veľmi vysilovali, lebo je veľmi poctivý študent. Tiež mal pocit, že ho už nič neteší ani nič nezaujíma. Teraz je po štátniciach a je v pohode.Svoj stav tiež konzultoval s odborníkom, stres ustúpil a sím aj problémy. Či už si pod stresom, alebo nie, vyhľadaj psychológa, alebo psychiatra, ktorý tvoj stav prehodnotí.
To nie je nijaká hanba. Skor je na veľkú škodu, že svoj krásny vek prežívaš v takých smutných náladách. Nečakaj, može sa to zhoršiť, a potom sa aj horšie pomáha.
Držím palce.

nájdi si cieľ-neverím,že sa ti nič nepáči,a po ničom netúžiš.Máš priateľa,a čo kamarátky??

nedokazem zit poriadne, a aj chcem nejak tym prejst ale je to nutene a nejde to. vacsinou necitim nic iba prazdnotu. Dostala som sa niekam odkial sa nemozem vyhrabat. niekedy mam este stavy ked chcem citit ludsky kontakt. ale s vela ludmi si nemam co povedat. ako som niekde vonku s ludmi fyzicky ale inak som niekde inde duchom, nedokazem sa uz zasmiat, mat radost zo slniecka, prirody. kamarati stali pri mne (ale ja uz ani nechcem aby boli lebo ich nechcem nicit mojim negativizmom) ale uz je to neunosne, ved som stale v tom istom kolotoci uz rok! uz som unavena, uz chcem len POKOJ. smrti sa nebojim ale nechcem si to urobit sama, len by som si zelala aby uz prisla

Ahoj Adi
Dakujem ze si napisala.
mam 25.
hej mam rodicov, pracu a toto vsetko a viem ze by som mala byt za veci vdacna ale neda sa mi a aj ma to mrzi takto rozmyslat ale je to proste tak. a viem ze je na tomto svete vela krasnych veci co sa stale snazim pripominat ale popravde mi je to poslednu dobu jedno (uz si to pripominam tolko ze je to pre mna len pradna vec, lebo sa nic nemeni)

môžem vedieť prečo to takto je? čo sa stalo v tvojom živote, že tak dlho máš také čierne myšlienky??? a koľko máš rokov?
vieš, ak máš rodinu, prácu-školu, si zdravá, tak prečo sa týmto týraš???? je veľa krásnych vecí na svete a momentov, o ktoré prichádzaš..

môžem vedieť prečo to takto je? čo sa stalo v tvojom živote, že tak dlho máš také čierne myšlienky??? a koľko máš rokov?
vieš, ak máš rodinu, prácu-školu, si zdravá, tak prečo sa týmto týraš???? je veľa krásnych vecí na svete a momentov, o ktoré prichádzaš..