mam uzasny vztah,milujuceho priatela s ktorym by sme si casom chceli zalozit rodinu.velmi mi na nom zalezi,len sa obcas citim byt v jeho zivote akosi navyse.priatel ma velmi specificke hobby,ktore sa da robit len pocas pekneho pocasia.prave vtedy,ked by som s nim bola rada aj ja.isla sa prejst,venovala sa spolocnym cinnostiam,no je to zlozite tak,aby som neobmedzovala jeho a pritom stale necakala,kedy sa mi on ozve..je mi z toho velmi smutno,ked vidim ine pariky ako sa vonku korculuju a ja cakam.uz som mu to povedala,on mi na isty cas zalepil oci tym,ze pojdeme.zobral ma na druhy den von a zas sa to opakovalo..poradte mi,co mam robit,ak ste mali niekedy v minulosti podobny problem..dakujem :)
som nedostatocne tolerantna voci partnerovi?
2kvietok7
irmi
Kvietok, tak ani ty nemaj očakávania :) tak nepríde, no. Musíš prísť ty...hlavne aby ti nevyčítal, keď neprídeš. Lebo práve to sa mi zdalo z predch. príspevkov. Že on nepríde, nezavolá...ale keď nezavoláš ty, je oheň na streche.
Nejako si poradíš, ty vieš, čo ešte vydržíš, čo už nie...len sa nenechaj manipulovať, nie si zaňho zodpovedná, to si zapamätaj :)
Inak, aj ja sa musím učiť na skúšku...teda ja vzhľadom na vek externe. preto to tu zatváram a pa-pa! V noci robím, takže mám čo doháňať...
2kvietok7
...mam to...uz mesiac mi slubuje,ze pojdeme kupit korcule..DOBRE TEDA..dnes mam chut..mam cas..financie.. takze ak nebude namietat..tak sa ide..najskor ich kupime..a potom pojdme spolu..korculovat :) dufam,ze ho tym potesim...a ze bude s tymto navrhom suhlasit..ak nie..tak mu s pokojnou tvarou oznamim,ze pojdem so sestou :) snad to zaberie
2kvietok7
kazda zena si vie drzat chlapa tak trosku pod papucou..co ja som ina..?! ved som tiez zena :)
2kvietok7
irmi..on asi nevie aka by som bola stastna,keby sa ozval..napriklad laska moja som tu..stojim pred domom..a chcem byt s tebou..ved co je pre zenu krajsie ako to,ked jej chlap dvori?!dnes nam pomaha doma vozit drevo..a zas raz..ide sam na svojom aute..prisiel o pol hodinky skor..a nieze by sa mi ozval..uz som tu..stacilo by aby mi prezvonil..no nie..sedel a cakal,kedy pride moja mamina na druhom aute..a popri tom ja som sama doma..a nerobim nic..len sedim nad knihami..a cakam,kedy pridu,ze im pomozem vylozit..
mam z toho taky pocit,ako keby somnou ani nechcel byt.. :( co s tym robit?uz neviem..ako mu dokazat..ze nielen ja chcem byt tou co dava do vztahu..ale aj on obcas musi..
urobim to tak..naobed koncim s ucenim..aj tak mi uz nic do hlavicky nevojde..poviem mu,ze ci nepojdeme spolu vonku poobede..ze aj on aj ja potrebujeme trosku byt spolu..a ze mi to da viac ako den straveny nad knizkami..uvidim ako na to zareaguje..co mi povie..a hlavne,ci na to nezabudne :)
irmi
Kvietok, možno si nevieš dupnúť. Povedať - Prepáč, ale toto neurobím/urobím.
Alebo -Mrzí ma, že si očakával niečo iné, ale je to takto a hotovo.
Mala by si ostať sama sebou aj vo vzťahu. Keď niekoho ľúbiš, neznamená to, že v mene lásky stratíš samu seba a budeš len nástroj na uspokojovanie potrieb partnera. Neboj sa povedať nie!
Obetavý vzťah (všetko pre druhého) je LEN zo strany rodiča k bábätku. Tam proste nevidíš seba, nepovieš mu -Počkaj :) Inde fungovať nemôže, teda nemal by. Aj k väčšiemu dieťaťu sa už správaš ináč, povieš -Počkaj, dočítam, dopozerám, dorozprávam a potom sa ti budem venovať. Alebo mu nedáš celú čokoládu, povieš _-Aj ja si prosím kúsok, tiež ju mám rada.
Uč sa asertivite :)
2kvietok7
uzlik ano,jednoznacne komunikacia..teda aj ja si to myslim.priatel chodil na tyzdnovky,takze sme sa videli len cez vikendy ale to mozem povedat,ze sme kazdy vikend stravili spolocne,chodili sme na vylety..prechadzali sme sa v prirode..travili sme spolu kazdu moznu volnu chvilku..ked 1.6 skoncil v praci,ako by sa vsetko zrutilo..byvame spolu len vecer od 10-12 malo chodime spolu medzi ludi..
irmi teraz nemam zo seba dobry pocit,byvaly bol tiez uzasny clovek,ked som ho stretla..(asi bude potom chyba vo mne..asi si to vsetko prilis idealizujem)..po roku zacal somnou podla mojej maminy manipulovat..a ja som slepo robila,to co chcel..ak je taky aj tento..alebo ak ho k tomu JA k takemu spravaniu vediem..?
irmi
kvietok, myslím, že on je také rozmaznané decko...odkedy je vzťah o tom, že jeden druhého bude dusiť? Ty to chápeš, ustupuješ mu z cesty ako sa len dá...podľa mňa až príliš - viď tvoj prvý príspevok. Na tvoj prvý prísp. som ti neodpísala, hoci ma zaujal, vravela som si, že ja by som dlho takýto vzťah nezvládla. Ale pomyslela som si, že zrejme ti tie dni čakania naňho stoja za to, proste tie dni s ním svojou kvalitou prevážia zápory čakania.
Ale čo píšeš ďalej, ako sa správa on, to je citové vydieranie a manipulácia z jeho strany. Ohromne mu vyhovuje, keď sa cítiš vinná. Včera si mala dve super možnosti 1. zavolať ho a riskovať, že ťa označí za netolerantnú stíhačku 2. nezavolať a riskovať to, čo sa naozaj stalo.
Toto podľa mňa fakt nepotrebuješ.
Vieš čo, toto sa mi stalo aj s kamoškou, neozvali sme sa jedna druhej asi 3
mesiace. Tak mi volala nakoniec ona a hovorí: čo sa neozveš? Ja: A ty? si mala pokazený telefón? Hahahaha...a ostali sme v pohode. Takto to funguje aj s priateľom. On ti nemôže vyčítať, že si sa mu neozvala, on má tiež telefón!! "vina" je úplne rovnaká.
(Ináč, nechápem...NA ČO to zabudol? Že existuješ? či na čo vlastne? radšej nebudem komentovať...podľa mňa čakal, či sa mu ozveš a ak nie, tešil sa, ako ťa sprdne a aká sa budeš cítiť vinná)
Viem, že existuje nejaká kniha o manipulátoroch, skús si ju zohnať. Myslím, že ho tam vo veľa veciach nájdeš. Len neviem, ako sa tá kniha volá, možno niekto poradí.
Ženy sa viac cítia zodpovedné za vzťah, všeobecne, jasné, že sú aj výnimky. Ale neviem, ako dlho chceš ustupovať a zametať mu cestičku ako decku a on len bude vyžadovať a vyžadovať. Nebudeš spokojná, vždy bude niečo, čo si neurobila, alebo neurobila s dostatočným nadšením a budú tu výčitky.
Partneri by mali byť rovnocenní, byť slobodní a navzájom sa dopĺňať. Ak to tak nie je, niekde je chyba. Netreba sa meniť alebo mať snahu meniť partnera (nehovorím v maličkostiach, myslím z grundu). Treba hľadať niekoho, s kým si "sadneš".
Uzlík236
Kvietok,porozprávaj sa s priateľom otvorene o tom čo ta trápi,mne sa zdá,že vo vašom vzťahu viazne komunikácia..ty ho nechceš trápiť,obmedzovať a tak necháš sebou doslova zametať...práve preto sa s ním o tom všetkom porozprávaj a určite sa mnohé zmení..ak situácia ostane rovnaká to o niečom svedčí a jeho vzťah k tebe nebude asi taký aký si myslíš .
2kvietok7
irmi je mi z toho do placu,ked to citam..
aj mne sa z casu na cas stalo,ze ked som robila nechty a slubila som mu,ze o 12 skoncim a skoncila som o pol hodinku neskor,tak som na nom videla,ze je z toho sklamany..ale snazila som sa mu to potom vynahradit ako sa len dalo..
otocil to tak,ze som sa mu mala ozvat,ked zabudol..ze preco som radsej isla s niekym inym..a nezavolala jeho,ze on cely den cakal,kedy sa mu ozvem.. :( rano som mu volala ja,bol na navsteve u kamarata,tak som ho dala pozdravit..a tym to skoncilo..a vecer sa mi ozval az o osmej,ze kde som??ako keby sa nic nedialo..
ako moja sestricka hovori..SLUBOTECHNA ..vela toho narozprava..ale skutek utek..
ako ho mam dokopat k niektorym cinnostiam??nemam chut mu stale dookola ako malemu dietatku vysvetlovat,to chcem,hento by sme mohli robit,takto by sme mohli stravit vikend..
vecer som na nom videla,ze bol z toho zdrveny..a ked mi povedal,ze som to urobila naschval,lebo to zeny robievaju!co??to co je za nezmysel..??!nikdy v zivote..ved ho milujem..! :´(
