ja si mislim jedno ... neverim v bulimiu ako v chorobu ... sama som sa bola schopna zatat a nezvracat ... a bolo to tazke ... ako s alkoholikom, alebo fajciarom, ktory prestane zo dna na den ...
... je to iba splet klamstiev, demotivacie a nediscipliny ... je to lenivost a pohodlnost ... vzdy je jednoduchsie sa oddat pocitu "urobim to", ako bojovat ... ten boj je tazky ... a ja viem, ze to ide ... mam pocit, ze to je iba lenivost a vyberanie si pohodlhejsej zivotnej cesty, ked sa clovek iba lutuje a nebojuje ... je to ironia, ze to hovorim ja, ale verim v to... viem, ze to ide ... ale je to strasne tazke, strasne namahave premahanie a tiez strasne nepohodlne ...
... myslim si, ze sme vsetky strasne hlupe .. valame to na problemy v detstve, doma a neviem co ine, ale same si ich vytvarame ...
... sme vlastne strasne stastne ... nemame vojnu, hlad, chudobu, mor ... nemame ziadne skutocne problemy, tak si ich sami potrebujeme vytvarat ... aby sme sa mohli polutovat ...
....
...
... ja vam vsetkym drzim palce v boji so svojou vlastnou lenivostou a pohodlnostou ... nie lieky ... nie doktori .. VY si pomozete ... oni vam mozu dodat silu, ale nevyriesia to za vas ... ak nenajdeme odvahu skutocne zabojovat a ist tou zlozitejsou cestou odriekania a premahania ... potom mozme byt strasne stastne ... a mozme zit ... zvysok ma dost neruzovu progozu do buducna ...