chcel by som pocut nazor nestrannych ludi, ci je bezne v medziludskych vztahoch, ze jeden nieco povie, a ten druhy to pocuje uplne inak, alebo si to inak vysvetli? je vporiadku, ak nieco poviem, moja holka zareaguje ze som povedal nieco ine a potom som ja ten zly co si nedokaze uznat pravdu. a to ide doslova iba o slovicka=( alebo tvrdi ze som pozrel na nejaku inu holku a pritom to nie je vobec pravda, ved ako moze vediet tak presne kam som pozrel ak stoji napr. vedla mna=( toto sa jej snazim povedat a ona to nedokaze prijat=( ja sam nechcem pozerat na ine a snazim sa aby nemala dovod ziarlit. a potom som ja ten co sa vraj nedokaze priznat. Niekolkokrat sa stalo ze som nechtiac pozrel na inu, ale vecsinou som to uznal. Niekedy som aj pozrel na inu a neuznal si to, ale naozaj nie len tak zo srandy, ale preto, lebo jej reakcie su potom velmi neprijemne a nechcel som kazit atmosferu, ked aj tak ziadnu inu nechcem. Ja viem ze mam dost tvrdohlavu povahu a uznavanie chyb resp. nemat posledne slovo alebo svoju pravdu nepatri medzi moje silne stranky, ale snazim sa s tym uz kvoli nej bojovat. Mame spolu 3rocny vztah a ona si mysli vraj sa nedokazem zmenit vobec v nicom, ale keby vedela kolko veci som uz kvoli nej zmenil, a zial v mnohych az do takej podoby ze teraz kvoli tomu trpim. a pritom viem ze za vela z jej pristupu ku mne si mozem sam, jednak kvoli tomu ze na zaciatku vztahu som ju niekolkokrat sklamal a nevazil si ju, a teraz mi mozno uz tak nedoveruje az tak ae potom uz viac ako dva roky som makal na tom aby som si ju ziskal a napravil krvidy. A ona mi vraj ze nedokaze urcite veci zabudnut=( lenze jej sa potom neskor stalo takmer to iste, a ja som jej dokazal jej podrazy odpustit bez problemov, pretoze ju milujem=( nuz Je toho strasne vela a neda sa to cele napisat co ma trapi, potesilo by ma, keby sa niekto zaujimal a diskutovali by sme o mojom vztahu. snazim sa veci opisat maximalne objektivne, ale uz som nacisto ubity. MILUJEM ju, ale nevladzem uz pocuvat co vsetko robim zle. viem ze ma aj miluje a ma aj mnoho dobrych stranok (neznost, ochota, pracovitost, dobrosrdecnost)ale z niektorych jej reakcii mam uz istu dobu pocit, ze som pre nu uz len nejaka babka=(.......rozpisal som sa tu, trosku chaoticky, ale musim to uz zo seba dostat. zaujimaju ma odpovede na to co som napisal na zaciatku. budem vdacny za kazdy nazor. Pre vyryvacov este raz: viem ze si za mnohe mozem sam, a viem ze som mozno sebecky, ved treba ustupovat (vztahy su zlozite a nikdy nieje vsetko idealne) ale ja uz neviem kde este na sebe hladat chybu. opustit ju nechcem, ale pred kratkou chvilou sme sa pohadali na jednej z tych veci, co som opisal vyssie, a ja uz proste nemam sil sa pokorit=(
Na dne, kto moze nech pomoze
a pritom ona ma aj kopu dobrych vlastnosti a dokazeme spolu prezit aj krasne chvile. ale zial asi az prilis casto sa deju rozne problemy. pritom ja viem ze velakrat som naozaj urobil rozne chyby, ublizil jej, nie vzdy som jej dokazal dat najavo svoju lasku dostatocne, niekedy som sa spraval az prilis vsedne. ale si myslim ze po 3 rokoch, je trochu narocnejsie stale mat vsetko romanticke a dokonale, ja si myslim, ze po troch rokoch uz je treba stavat na nejakych pevnych zakladoch a zaroven si vzdy vztah osviezovat romantikou. ona akoby chcela mat stale to co sme mali na zaciatku. totalnu zalubenost. a pritom ja ju milujem stale viac a viac a snazim sa jej pravidelne vymysliet nieco specialne, ale si myslim ze po troch rokoch nie je niekedy zla aj vsednost. hovorim niekedy!. nuz ona ma asi ine predstavy o laske no=(
a ako to tu ktosi povedal ze asi k sebe nepasujeme. ona mi to povedala uz velakrat, ja sa skor snazim rozdiely prekonavat, ale asi sa treba postavit pred pravdu, nic ine nezostava. ale problem je v tom ze ju milujem a napriek pociatocnym problemom a nevazeni v prvom mozno pol roku vztahu som sa uz potom snazil a dost som do toho vztahu vlozil a obetoval kvoli nemu=( pritom ja som jej dal taku volnost, ze len aby ma nikdy nepodviedla a nezranila moju lasku a inak moze robit co chce. a este ktosi tu napisal, ze nesmiem zo sebou nechat takto zametat. sveta pravda asi=( ja som minimalne posledny rok sa snazil byt jej stale k dispozicii, neviem si spomenut ci som jej niekedy na nieco povedal nie. MOJA CHYBA, prestala si ma vazit, ale ja som to robil z lasky=(
Ak žena začne hľadať na partnerovi chyby aj- teda hlavne- tam kde vôbec nie sú, ako to napísať čo najjemnejšie? Túži po inom chlapovi a zo vzťahu s tebou chce vykorčuľovať tak aby ona nebola sviňa. Nie som zástanca takéhoto zbabelého správania, keď chcem aby ho do mňa zasúval niekto iný tak to úprimne priznám. No ja nie som dobrá herečka, tak to ani neskúšam. Urobiť sviňu z partnera aby som si ja pred sebou ospravedlnila svoje konanie či túžby je podľa mňa dosť zbabelé. No na tvojom správaní vidno, že zo sebou mávať necháš. Takých truľkov ženy iba využívajú a podvádzajú, no ty ju nedokážeš kopnúť do prdele ani si dupnúť. Takže ťažko radiť.
siwonka: mas pravdu nemal by som sa pretvarovat. ale nie je to z mojej strany pretvarka v pravom slova zmysle, kedysi som jej totiz dokazal povedat aj jej chyby a vycitat jej, ale to musela mat vyslovene na to naladu. ak som to skusil inokedy, pohadali sme sa velmi. a tak som si jednoducho vybudoval ten zhubny reflex, ze sa snazim nic nevycitat, jedine ak naozaj sa daco fest zle stane. ale viem ze to je zle a obratilo sa to proti mne. teraz uz ani poriadne neviem povedat co vsetko ma stve, pretoze je toho uz strasne vela. ako sami mozete teraz vidiet, len pomaly to vsetko uvolnujem. ale aby ste si nemysleli, ze som nejaky pokrytec. ja viem ze jej to v kazdom pripade budem musiet povedat, a urobim to, len si musim este vsetko premysliet....
a pritom ona podla mna robi tu chybu, o ktorej som sa aj ucil v skole, ako sa to vola, ze vsetko "generalizuje", neviem ako sa to vola, nechcem bludy hovorit, ale proste ked povedzme v 5 z 10 pripadov neustupim, tak ona zabudne na tych 5 v ktorych som ustupil a tvrdi ze STALE si neviem uznat pravdu. moja sestra studuje psychologiu a povedala mi, ze toto je velka chyba v ludskej komunikacii, ktora vedie k problemom. navyse k tomu, co tu ktosi povedal, niekedy sa az prilis vracia do minulosti. Po dvoch rokoch mi stale vycita ze som bol na nejakej silvestrovskej oslave, ze jej urobil to ci ono, napriek tomu ze som sa jej velakrat ospravedlnil=(. stale to vytahuje, ale kebyze to robim aj ja tak okej, ale ja vzdy na vsetky jej preslapy zabudnem a potom som ja akoby ten jediny co robi chyby. a zial aj to varovanie som si uvedomil, ked uz tu zo seba vsetko uvolnujem, ze kedysi sa mi aj dokazala ospravedlnit ak namna vybehla, teraz uz ani to nedokaze, radsej vzdy vinu zvali na mna. a to aj ked ma pred menzesom.....
no tak to znie ako riadne šiši frajerka..myslím, že je riadne žiarlivá a domýšlavá..stým asi moc nespravíš..možno by ste si mali dať pauzu nachvílku..tazko ti takto poradiť...
...ze uz ma nechce vidiet, ze som najhnusnejsi clovek na svete a ze si ju nevazim. potom to bola uplna katastrofa, ja som sa jej ospravedlnoval, ze som ju zranil takutou reakciou ale ze to bolo kvoli tomu ze uz som bol na dne a ze som jednoducho nestihol zareagovat viac nez takto. ona na to, ze niektore sance sa musia prijat rychlo a tak som mal smolu. Starostlivo som vyberal slova ale mal som pocit, ze je to cele nefer, ze to vlastne ani nebola uprimne dana sanca, ked uz o minutu sa zase so mnou chce rozist a tak som ju sice prosil o odpustenie ale uz som bol totalne zniceny zo vsetkeho. Na druhy den som sa nakoniec pokoril, vedel som ze ju mohla moja slabsia reakcia zranit, a tak som kupil ruzu a fakt som ju prosil o odpustenie. povedal som jej, ze ak jej je pri mne zle, tak aby mi povedala, pretoze ju milujem, a nie som sebecky, nechcem ju trapit. nechala sa prosit, ale nakoniec povedala ze mi dava sancu, ze som ju sice sklamal, a ze ma vidi inak ako predtym, ale ze mi dava sancu, ze si musim ziskat jej srdce. Slubil som jej ze budem sa snazit viac uznavat pravdu, ze nebudem mat posledne slovo. Fakt som sa snazil cely vikend, v sobotu som ju vzal k nam a pripravil jej prijemny vecer, vcera som jej aj pomohol, pretoze potrebovala cosi pomoct, ale stacilo sa v nedelu a vcera poobede ucit a asi sa to znovu v nej zaplo, a povedala ze sa akosi nesnazim. a potom chcela znovu vediet, ci by som si dokazal uznat pravdu ak by videla ze som na nejaku pozrel a uz sme sa pohadali. ja som len povedal, ze ak by naozaj videla ze som pozrel tak by som uznal, len som si dovolil poznamku, ze z pohladmi je to zlozite, ze nie vzdy clovek moze spravne urcit kde ten druhy pozrel. a ona to uz potom hned vyhodnotila, ze vraj zase chcem mat posledne slovo a uz bol ohen na streche. potom mi zlozila a ja som jej chcel napisat SMS, lebo som uz nechcel ju oberat o spanok a pravdupovediac uz ma to cele dostalo. medzitym mi napisala a zavolala, ze ci mi je to jedno, ze si ju asi nevazim a ze ona uz nikomu teda nebude davat druhu sancu, ze lutuje ze mi ju dala. uz som sa zmohol len na jednu SMS, v ktorej som sa jej znovu ospravedlnil, vysvetlil ze som nechcel mat posledne slovo, len som jej chcel objasnit svoj nazor, ale uz sa neozyva=(
podla mna by si jej mal povedať ako sa cítiš a nie sa pretvarovať..
ludia fakt vam dakujem za reakcie. Kazdy jeden mate v niecom pravdu. Ono je som sa dost dlho zdrahal sem napisat, pretoze ani sam pred sebou nechcem byt ako niekto kto sa len stazuje, ale uz ma to asi dostalo. totizto, mam taky pocit ze uz mam z toho ustavicneho dusenia krivd tak narusene vnutro, ze uz dakedy aj ked nie som na vine v nejakom probleme, staci minuta a preberiem jej pohlad na vec a radsej sa pokorim. a ona mi estže vcera povie, ze vraj ona vkuse musi ustupovat, ze jej zalezi na vztahu a ze mne zalezi len na "svojej pravde"=( keby som jej ja nieco take povedal, uz by ma ani nechcela vidiet. k tomu co napisala angelika: ja som jej uz velakrat hovoril, pri vsetkej citlivosti, ze z ucenim je to dost narocne. a pritom viem ze ona sama vie ake to je, pretoze ked sa ona mala na akusi pisomku ucit 15 stran tak bola namna tiez nervozna. a velakrat mi hovori ako bude potrebovat pomoc a pochopenie pri maturitach. a ja som jej pripraveny ho dat, aj keby som sa z koze mal zodrat. a teraz ja mam statnice a ona akoby nevedela co to znamena pochopit toho, kto to prave potrebuje=( minuly tyzden bol dost narocny, este v nedelu som u nej spal a bol som ten najlepsi na svete. V utorok som uz zrazu bol zly, obvinila ma ze neustale pozeram na ine holky (co nie je pravda, stane sa niekedy nechtiac, ale nie STALE!!!) a ze ona uz nedokaze takto zit, ze sa stale trapit ci nepozeram na inu, ci som verny a pod. Chcela sa so mnou rozist, takmer 45minut som ju prosil a presviedcal, az som bol z toho psychicky uplne rozdrasany. Po 45minutach mi povedala ze dobre, ze ostava pri mne, ze mi dava sancu, ale ja uz som bol totalne na dne a zmohol som sa len na objatie a dakovanie stale dookola. Keby mi aspon dala cas spametat sa a radovat sa ale namiesto toho sa namna rozkricala a rozplakala, ze ci toto je reakcia milujuceho cloveka, ze "len" dakujem a objatie, pritom som jej tam neustale dakoval, objimal ju a bozkaval=( na viac som sa nezmohol, lebo ma totalne znicilo jej spravanie predtym=( a tak sa teda rozkricala ze uz mi nijaku sancu neda.....