Poslednu dobu .. Asi- pol roka sa citim mizerne.Posledne dva mesiace je to vsak horsie. Vzdy som sa sialene tesila na to , kedy skoncim ss. O tyzden mam maturitu. Bojim sa , ale ocakavam ze to zvladnem . No akosi neviem najst radost zo zivota... Mozno to odo mna nie je spravodlive a mozno si vela ludi pomysli ze neviem co je stastie. Nemam az taky nejaky vazny problem , ale ... veci robim len tak automaticky, bez nejakeho nadsenia, niecoho co by ma tesilo ...Takto pred rokom som mala priatela, neriesila som vysoku skolu , mala som skvelu postavu ... Proste zivot bol fajn.. Netrapilo ma co bude. A teraz ?? Coraz castejsie ma prenasleduje pocit a obavy , ci som sa naozaj rozhodla spravne, ci Vs ktoru som si vybrala je naozaj to prave, ci to zvladnem .. Od stresom som pribrala- a dost , nechce sa mi chodit nikam von ... Citim sa zle a niekedy strasne sama.Strasne casto vecer placem . Chyba mi moj byvaly priatel, uz je to dlho co nie sme spolu . Aj jeho som opustila, a dodnes si to vycitam , lebo som ho lubila ale ... Kvoli okolnostiam sa inak nedalo . Potom mam jedneho kamarata, ale ten ma priatelku ... A vo svojich 19 rokoch sa citim .. Opustena, nestastna .. smutna... Citim , ze v mojim zivote chyba nieco , nejaka "iskra" ktora by ho robia krajsim ... A po skonceni strednej mam obavy a pocit ,ze vsetko bude zrazu ine a len horsie.................
Nie som šťastná
cawte ja som barbora bywam v irsku uz 7 rokov aa mam taky malii problem mno pre mna dost velky ...ZAMILOVALA som sa do chalana na slovensku ked som bola na prazdninach..je to jeden uuzasny chalan skratka krasny milii gentleman a vsetko super ale teraz ma frajerku velmi ju miluje a ja uz 2 rokz neviem na neho presta mysliet a je to dost tazke kedze bywam v irsku..on ma uz nechce urcite lebo miluje cvoju miluu ale mne sa to neda vydrzat ja som si myslela ze toto bude super leto ze budem snim chodit ale ked mi povedal ze miluje svoju novu frajerku tak som celii den vkuse revala stale na ten moment mysliim je mi faktstrasne a aj sa snazim na neho uz zabudnut ale nejde to uz ho ani nemam ako priatela na facebooku a aj tak ho milujem preco je to tak ? vsetci mi vravia ze on neni moja zivotna laska nech na neho zabudnem ale premna je to ako kazdodena vec na neho mysliet PROSIIIIIIM pomozte miiiii!!!! :(
tá iskra príde,neboj,určite.
Petruska, neboj sa Ty nic, som presvedcena, ze sa vsetko vrati do starych kolaji, budes znova stastna, najdes priatela, ktory bude s Tebou zdielat Tvoje stastie a radost zo zivota, prajem Ti to z celeho srdca, zasluzis si to, ... vsetky Tvoje rozhodnutia boli spravne, ...
uau..ako keby som to teraz ja pisala...vsetko rovnake,pred tristvrte rokom som nechala chalana co som lubila,o tyzden maturujem,nie som stastna...az na to ze ja plakat nevladzem,tesim sa ak zmaturujem co sa mi dufam podari..ale inak sa moj zivot oproti minulemu roku radikalne zmenil :(
..a zacina nova, stretnes novych ludi, zazijes nove veci a tak
mne sa to iste stalo po mature. leto som nejak prezila a ked som nastupila na vs tak sa vsetko zmenilo :) neboj to je len take prechodne, bude dobre. jedna etapa konci a z
Taky stav sa nazyva depresia....sk.wikipedia.org
Ked ti uz nepomahaju rady okolia a pol roka sa nemozes nastartovat ja ti odporucam psychologa. Je to bezna forma pomoci....Neboj sa nejakeho si vyhladaj. Vela stastia.
Petruska v takejto chvili by som sa obratila na rodinu - urcite by ti minimalne jeden z rodicov ci surodencov dokazal pomoct... mozno len trosku dodat odvahu, sebadoveru a vnutorny pokoj... take objatie dokaze urobit vela a aj vliat energiu do zivota - ver mi, zazila som to... tiez som mala podobne pocity, v podstate ich v sebe citim doteraz, ale uz su ine, ziskala som trosku nadhlad... a to sa da len casom a s podporou blizkych... tak nevesaj hlavu :) vsetko sa stabilizuje... skor ci neskor....
tak nesed doma,a chod von niekam zit.nehovorim ze behat po baroch,diskotekach,aj ked to obcas nie je na skodu.nezapodievaj sa tym ze si sama,vonku vzdy niekoho stretnes,spoznas novych ludi.doma nic nevysedis.ber to tak ze teraz je take obdobie,a ze uz zajtra moze byt lepsie.kazdy ma obcas obavy,to je predsa ludske.mas zivot pred sebou.,bude dobre,neboj,hlavu hore
ja mať 19....:))
neboj ešte ťa čaká plno krásnych zážitkov, aj lásky
