Ahojte, mam brata ktory sa posledny rok sprava velmi cudne. Trpi paranajou ze mu sleduju pocitac, ze ho oklamal stat, ze moja mama sa bude tesit z toho ze ked on pojde do basy, povazuje ju za nepriatela, iba kvoli tomu ze sa onho boji a ze sa \\\"donho stara\\\". Je citovo plochy, prestal chapat slovo rodina a laska. nepocituje k rodine ziadnu vazbu a hlavne chce z domu odist a nechce povedat kam. Tychto reci uz mal viac ale nikdy sa k nim neodhodlal avsak teraz mame pocit ze to uz mysli naozaj vazne. Zial si nepriznava ze by ma psychicky problem a ze by mohol trpiet paranoidnou schizofreniou. Prosim poradte ake su moznosti, a hlavne ti, ktori poruchami trpia ako ste si to uvedomili. Bezz jeho suhlasu na liecbu totiz nemozme robit nic. Dakujem
Ako si uvedomi clovek psychicky problem?
ale ja nevravim, ze to maju riesit za neho...jasne ze ho maju podporovat, ale myslim, ze on sam moze byt zmateny a nevie o co ide, preto som navrhla nejaky clanok. A myslim, ze rodina mu vie pomoct aj tak, ze sa oni pojdu opytat psychiatra, pokial on nevidi problem. A psychiater im vie skor pomoct ako my tu, skor im vie povedat co by mali robit a skor im povie podla opisu, ze o co vlastne ide. Myslela som ako krajne riesenie liecenie, pokial by bol pre seba nebezpecny. A schiza, alebo porucha osobnosti nie je len taky problem (akoze niekomu dlhujem,alebo sa pohadam) z ktoreho sa clovek dokaze vyhrabat sam...hlavne ked si to ako problem neuvedomuje.
Ok, asi nezdieľam tvoj názor, že treba riešiť problémy za iných ľudí, že ak niekto nie je v určitom období života šťastný, treba ho takým spraviť hoci aj tabletkami. Verím, že človek sa zo svojich problémov dokáže vyhrabať sám, ak má podporu a motiváciu. Ale môžem sa samozrejme mýliť.
meri.m....ano stretla som uz schizofrenika a nie jedneho a viem, ze pokial sa to nelieci vcas, tak je potom liecba o to tazsia.
Moze byt, ze bambulkin brat ani nema schizu....moze mat len schizotypovu alebo paranoidnu poruchu osobnosti...ale aj tu treba liecit, aby mohol plnohodnotne zit bez paranoidnych myslienok
To je skvelá rada... ani by som sa nečudovala, keby sa potom zbalil a odišiel. Stretli ste niekedy ozajstného schizofrenika? Nemyslím, že brat by si neuvedomoval, že má problém... ale je to jeho problém a nechce, aby ho niekto riešil zaňho. Xbambulkax, ak Tvoj brat niečo potrebuje, tak je to bezprostredná podpora bez termínov a očakávaní. Počúvaj ho a ber ho vážne... každý je schopný nájsť si svoje riešenie.
bambulka, ked naozaj trpi schizou, tak bude brat ako utok na svoju osobu ked zavolate lekara k nemu. Podla toho co si napisala tak by to mohla byt paranoidna schiza....vacsinou vypukne u ludi vo veko okolo 25 rokov. Skus si o tom nieco vytlacit na nete a podstrc mu to. Poloz na stol v kuchyni alebo na WC. Mozno sa v tom najde. Ak by sa potvrdila schiza, treba ju liecit co najskor. A pokial by na to neprisiel sam a s vasou pomocou, tak sa chod porozpravat so psychiatrom u vas v meste a spytaj sa na moznosti liecby, pokial pacient nespolupracuje. Myslim, ze na to su nejake paky, pokial by bol nebezpecny pre okolie alebo seba, tak ho mozu hospitalizovat a liecit. Strasne moc vam drzim palce
Nemyslím, že tvoj brat potrebuje psychiatrickú pomoc, aspoň nie tú klasickú - napchať človeka drogami a odfajknúť si vyriešený prípad. Keď som naťahovala školu, tiež som si prešla možno podobnými stavmi, sedela som celé noci na nete, ak som nemusela, s ľuďmi som nekomunikovala, desila som sa zodpovednosti... Bola som na intráku, rodina sa do mňa vtedy príliš nestarala, ale keby ma do niečoho tlačili, asi by som im to nikdy neodpustila. Pár mojich známych má skúsenosti so psychiatrami a nemala som pocit, že lekári by mi vedeli účinne pomôcť. Pocity zlyhania v jeho situácii môžu byť veľmi silné a bránia mu robiť ďalšie rozhodnutia. Ak chodí na prechádzky, je to dobrý signál. Ono aj tie krízy majú zmysel, ak človeka v konečnom dôsledku posilnia.
Mne veľmi pomohlo, keď sa ma vtedy nový priateľ opýtal, čo by som vlastne v živote chcela... nech sa nad tým zamyslím a vyjasním si to sama pre seba, že nepotrebuje odpoveď o týždeň ani o mesiac. Bolo to asi prvýkrát v živote, keď mi nikto nepodhadzoval svoje správne riešenie len preto, že ja som nevedela... :-)
zacalo to cele asi diplomovkou..pisal ju velmi dlho. prvu pisal dva roky. je celkovo introvert, zavrety bol vkuse v izbe..ked ju odovzdal mysleli sme si ze sa zamestna, bola to totiz posledna vec k ziskaniu diplomu. Statnice, skusky mal porobene, uz len toto chybalo. Prvu diplomovku vsak neobhajil a mal mesiac na napisanie druhej. Tu vsak tiez neobhajil. Odvtedy sa nezamestnal, zalozil firmu, lenze nic nerobi, mal niaku zakazku pre znameho, tu vsak nebol schopny urobit. drogy v tom urcite nie su, pretoze nechodi von, jedine ak sa prejst, to chodi vsak az posledne dva mesiace mozno. Naozaj drogy v tom urcite nie su. Teraz uz len sedi v izbe, nepusta svoj vlastny pocitac (i ked ma 2, vyhovara sa na to ze nema windows), ked potrebuje ist na net, ide na moj pc.
Rozmyslali sme ze na silu hospitalizaciu, len najprv to chceme skusit s niekym kto pride ku nam domov, ked on nechce ist za nim. Nepripusta si nic, hovori ze lekari si vymyslaju ked mu povieme ze mame pocit ze psychicky unho nie je nieco v poriadku. O lekaroch sme mu nic nepovedali. Bojime sa aby len tak neodisiel lebo to by sme vobec nevedeli kam ide.
Nemozu v tom byt drogy?
ako to cele začalo? Musel niekde nastať zlom.aj keď sam si nepripúšťa potrebuje odbornú pomoc. No pokiaľ viem, na psychiatriu ho môžu zobrať aj keď s tým nesúhlasí. Stačí,že vy date k tomu suhlas. Pravdepodobne by mu aj tie lieky nasadili.