ako zit?

Sama :) teší ma, že som sa mýlila.
Rozumiem ak svoju bolesť skrývaš pred dcérou. Ale nerozumiem prečo chceš vyzerať tip top dokonalá a silná pred cudzími ľuďmi. Sama píšeš, že ťa to stojí veľa síl. Prečo sa oberáš o sily hraním sa na silnú a spokojnú PRED CUDZíMI ĽUĎMI? Čo z toho máš? Nič (alebo žeby čosi?). Silná buď pri dcére, tá ťa potrebuje. Ak ukážeš svoju slabosť priateľom, možno budeš prekvapená, koľko ľudí sa ti prizná so svojím trápením. VŠETKO to, čo sa ti ZDÁ dokonalé pri bližšom pohľade má svoje chyby a nedokonalosti. Ľuďom okolo nemusíš hovoriť detaily, stačí pár slovami povedať pravdu - že si vyšťavená, je ti mizerne, že dnes už nevládzeš.. - uľaví sa ti (možno). Veľa síl prajem.

sama
stotožňujem sa s "mini001", vobec to neber ako zrutenie, že si sem napísala o svojich problémoch. Veď ja som ťa tiež už v dvoch príspevkoch vyzvala k tomu, aby si sa so svojou bolesťou vedela zdoveriť ostatným a rozdeliť to trápenie aj na plecia iných, ktorí ti to pomožu niesť.
Budem sa opakovať : zdelená bolesť je polovičná bolesť.....
Si len človek, ktorí tiež potrebuje povzbudenie a dodať silu, aby si ju potom zasa mohla dať ty ďalej.
Myslím, že ani "kafík" to nemyslela zle, len chcela poukázať na to, že máš v živote aj dobré veci, aby si na ne nezabúdala v svojej bolesti a aj tam čerpala silu.
Za to, že mama miluje svoje deti, sa nesmie hanbiť.

sama,
hanbiť, čo to je?...............
to slovo nech navždy zostane pre teba jednou veľkou neznámou.
Máš srdce plné lásky, obdivuhodná žienka, nie ty si ŽENA s veľkým Ž.
je dobré, že si to dala zo seba von, možno aspoň na chvíľku sa ti uľavilo, to jednoducho z času na čas si musí človek nejakým spôsobom uľaviť.
Pekný večer tebe a celej rodinke.-)))))))

dakujem za dalsie rady a nazory...
kafik, nie je to tak ako pises, sice sa trapim tieto posledne roky ale dcerka ma nevidi stale uplakanu a nestastnu,vtedy spi...cez den ma k dispozicii usmiatu mamu aj ked ma to stoji vela sil...
Dovolila som si sama sebe sa zrutit predminulu noc za tie roky som nikdy ale nikdy nanapisala taketo srdcervuce vyjadrenie ani som sa takto nevzdavala dufam , ze dalsie zrutenie ci ako to nazvat pride zase az o 3,5 roka...hanbim sa za to, ze som ukazala svoju slabost... Som zvyknuta bojovat a nevzdavat sa, svoje problemy riesit.
Moj manzel sa mohol na mna vzdy spolahnut ale obcas ma vidi i uplakanu pravda nie casto, pretoze mama toho zvladne ovela viac ako clovek.
Ked vidite svoje dieta cele dni v bolestiach ,tak to velmi boli hlavne to, ze nevie pomoct nech je vsetko mozne len nech dieta fyzicky netrpi...

A dusu rada vyplujem za zdravie mojej dcerky ano bojujem za to, aby bola zdrava a raz i bude!
Moja dcera je jedno uzasne stvorenie, ktore po tom vsetkom co prezila je velmi optimisticka! To je zatial moja najvacsia vyhra,co som dokazala... ze po tom vsetkom moze svojich rovesnikov strcit do vrecka svojou veselostou...

A nabuduce uz vo veselsej teme...

sama, máš chorú dcéru a ideš dušu vypľuť, za jej zdrave. Myslíš si, že tvoje dieťa vníma svoju chorobu ako tragédiu? Pravdepodobne áno, ale nie kvôl chorobe samotnej, ale kvôli tomu, že TY to tak vidíš. Že choroba bráni dieťaťu byť šťastná a viesť plnohodnotný život. A je to presne o tom, čo píše mini 001 - paradoxne práve tí chorí ľudia (ktorí vraj nežijú plnohodnotný život) sú šťastnejší, vyrovnanejší, majú pokoj v duši a úsmev na tvári každý deň a deň narvatý aktivitami (štúdiom). Ale to všetko majú vďaka rodičom, ktorí zaujali voči ich chorobe správny postoj. Jednoducho sa dá žiť krásny život aj s chorobou, aj s obmedzením, človeku netreba VŠETKO ku šťastiu, ale celkom celkom málo. A tvojej dcére možno práve teraz chýba najviac spokojná, vyrovnaná mamina. A vôbec nie zdravie.

Máš dieťa, skvelého muža, si zdravá, zabezpečená a predsa sa zo života netešíš. Stanovila si si nereálny cieľ (dať dieťaťu zdravie), ktorý nie je v TVOJICH silách splniť. Ja nehovorím, aby si sa prestala snažiť, ale musíš prijať fakt, že to MOŽNO neovplyvníš. Ak sa s tým nezmieriš, to naháňanie za zdravím vás celkom pohltí, možno rozbije tvoj vzťah s mužom a nielenže nedáš dieťaťu zdravie, ale zrazu bude chýbať aj tatko a peniaze. Uvedom si, čo všetko máš, ďakuj za to každý deň a teš sa z toho. Kvôli jednej veci, čo ti chýba si prehliadla celú kopu, ktorú máš. Jednoducho poľav zo svojich požiadaviek, nechaj nejaký čas veci plynúť, uvoľni sa, prestaň sa stresovať, venuj sa SEBE a mužovi, odložte raz za čas dcéru ku starkým.. a aj to tehotenstvo príde že ani nebudeš vedieť ako. Držím päste, vidíš, bude to fajn.

sama,
ahojček,
tvoj problém je vlastne v tom, že prečo ty? resp. tvoja dcérka? aj ja mám chorého bratranca, práve dnes som bola s jeho mamou vybavovať veci okolo nadácie, neviem či vieš, že u nás je nadácia belasý motýľ, áno sú to deti so svalovým ochorením, konkrétne môj bratranec má svalovú dystrofiu( pred vianocami sa skoro zadusil bojoval o život (a bojoval o život aj jeho otec, ktorému museli trnsplantovať kostnú dreň), bratranec je na tom tak, že nemôže už žiť bez prístroja, má 19 rokov ale ten chlapec je ako slnko, takú pozitývnu energiu vysiela okolo seba, že predstava že mu (ne)zostáva x.....času, je neuveriteľná a samozrejme nevieme a nechceme si to pripustiť. Jeho rodičia majú len jeho, no maximálne sa preňho obetovali, žijú len preňho až do konca jeho života. Je to veľmi veľká obeta, no im on stojí za to.

Sama,
tak ako popisuješ svojho manžela, takých je asi vačšina. Muži neradi vidia svoje manželky uplakané, alebo, že vobec majú nejaké problémy. Vačšinou čakajú, že doma naberú silu a optimizmus a v tomto prostredí je to ťažko. Tým to samozrejme tebe nevyčítam, len chcem povedať, že u mužov je to dosť bežné. Na to, že aj žena potrebuje čerpať silu mnohí zabúdajú. Oni to asi prežívajú viac vnútorne a neradi sa o takých problémoch bavia.
Asi ti zostáva len postupovať, ako ti radila "tak" - dívať sa na dcérku ako na zdravého človeka, a hľadať zmysel v tom, že jej život, je tiež tvojim životom a žiješ pre jej úsmev. Aj ten najmenší pokrok v jej spokojnosti a radosti nech ti je útechou, že nežiješ nadarmo.
Verím ti, že najvačšou bolesťou pre matku sú bolesti a problémy jej detí. Ani tie vlastné nás tak nemrzia.
No a myslím si, že aj tí Vaši známi, ktorí naoko vyzerajú bez problémov, určite sa s nejakými boria aj oni, i keď celkom inými ako vy. Na svete nič nie celkom dokonalé, aj keď sa nám to tak niekedy javí, veď sama skrývaš bolesť a snažíš sa okolie presvedčiť, že všetko zvládaš. Tak, ako som ti už radila, nenechávaj si bolesť len pre seba, ak sa zdoveriš niekomu, nechaj sa povzbudiť a neber to tak, že niekoho zaťažuješ svojimi problémami, verím, že nájdeš niekoho, kto ti podá pomocnú "barličku".
Ver, že bude lepšie, lebo len kde je viera, je aj nádej.....

ono je to vsetko dost komplikovane...moj manzel sa nerad rozprava o problemoch okolo dcerky.Je to taka jeho obrana pred bolestou.Neznasa ked som uplakana a v nejakych depkach. Jeden den berie ale viac dni nie,vtedy uz je nervozny a podrazdeny a doma ho to nebavi.Dcerku ma velmi rad a ona na nom priamo visi.
Manzel sa vie od tohto vsetkeho odosobnit, ma pracu ktora ho bavi a je v nej dobry.Vie zarobit peniaze, aby sme mali isty nadstandart u nas ten nadstandart spociva hlavne v liecbe dcerky mimo SK...
Ma priatelov, ktori ziju velmi bezstarostne.Ani jeden nema male dieta ani jeden nema chore dieta...preto mavaju rozne aktivity a nechapu, preco by moj manzel nemal niekam ist...
Na jedne strane sa mi tazko ukazuje bolest pretoze vsetko okolo nas je take dokonale a vsetci vsetko zvladaju...na druhej strane neviem to stale v sebe dusit...zacinam o sebe pochybovat...
Tiez tazko najst cloveka, komu mozte dokola kazit naladu svojimi problemami...
Knihy o pozitivnom mysleni mam nacitane, donedavna som mavala aspon jednu pod vakusom a vzdy rano som si dolezite veci dokola citala...mavala som popisane zrkladlo... Viem, ze nie som prva ani posledna, co riesi taketo veci ale...

sama,
viem, že tvoj život momentálne nenaplňa šťastie, čo je pochopiteľné, že cítiš v srdci prázdnotu, no ty si konečne uvedom, že nie si sama, máš okolo seba ľudí čo ťa milujú a potrebujú. si žienka, ktorá je milovaná, tak daj lásku aj ty im, oni tiež túžia po tvoje láske. kup si knihu od Louise L. Hayovej, Láska sa rodí v tebe, alebo Miluj svoj život....
Mne veľmi pomohla, teším sa zo života, ďakujem za všetko.
Našla som v nej najlepšiu kamarátku.
Prajem ti veľa šťastia...-)))))))))

Sama, nevzdávaj sa, máš pri sebe manžela
a snaž sa žiť tak,aby si bola šťastná
máš dieťa, o ktoré sa treba starať a preto naber síl a schop sa.Píšeš, že Boh ťa nepočuje ale ja som si istá že áno. počuje a verím že ťa vysliší
Hovorí sa Pomáhaj si človeče budem ti na pomoci.Ja verím ,že nadobudneš silu
a budeš sa zo všetkého tešiť
prajem Ti všetko najlepšie v Tvojom živote