Prazdnota

tak tu Tvoju hlavu naplnime niecim carokrasnym, co budes citit kazdou bunkou svojho tela, co povies,...

to vyzera ako depresia v lahsom stadiu. nepodcen to, ak sa to nezlepsi radsej navstiv psychologa ako sa trapit.

podla mňa hej pretože ľudia ktorí tvorili tvoj svet tam zrazu neboli a ty si si možno pripadala sama stratená a očividne za to vinila ešte aj seba a možno ten tvoj nezáujem o všetko bol spôsobený tým že si nechcela zase niečo stratiť že ťa veci nezaujímali pretože sa ti zdali oproti tomu čo si stratila banálne a tak si chcela len prežívať ale treba si stanoviť dáky cieľ ktorý chcem dokázať nájsť si dáke záľuby ktorým sa budem venovať v škole abo práci sa stretávaš s ľuďmi skus s nimi komunikovať tak kamarátskejšie snažiť sa rozveseliť aspoň maličkosťami občas sa k ničomu donútiť čo si myslíš že by ťa predtým bavilo aj keď sa ti teraz momentálne nechce poprípade skús dáke vitamínky ktoré ovplyvňujú psychiku ja som používala napr b-komplex

tak, nejaký spúšťač asi existoval... je mi ľúto, že ti neviem poradiť, tu na fóre sú väčšinou samí laici, a tak by si snáď mohla navštíviť psychológa... uvažovala si nad tým? ak máš problém, ktorý sama nevieš vyriešiť stálo by za to skúsiť to :) nie je to predsa žiadna hanba. :)

niekedy v tej dobe som bola nestastne zamilovana a odvrhnuta kamaratmi. tu zamilovanost som nakoniec v sebe udusila. avsak neviem si presne vybavit vtedajsie pocity. jedine co si pamatam je ze som mala vycitky. kvoli takmer vsetkemu co som spravila. mala som pocit ze kazdemu ublizujem. aj ked si nemyslim ze to by s tym mohlo mat suvis.

a bolo dačo čím sa to celé začalo? či v tom nič nebolo začalo sa to tak postupne samo od seba?