Duševná choroba. Ako nato?

Dobry den,
zijem s mojou matkou (55),o ktorej si myslim,ze po psychickej stranke nie je celkom v poriadku. Nie som sama,kto si to mysli, aj ostatni ludia z jej okolia maju podobny nazor. Dokym som nepocula hovorit aj inych (rodinu,znamych) o tomto probleme,viac menej som ho prehliadala a myslela som si,ze je to normalne a kazdy clovek ma obcas svoje chvilky. No teraz si uz naozaj zacinam mysliet,ze to tak nie je. Nie som odbornik,a preto pisem sem a chcela by som vas poprosit o radu. Matka je typ cloveka ktory sa dokaze rozzurit do nepricetnosti (uraza vsetkych okolo seba velmi neprijemne,trieska s vecami,nic sa jej nepaci, a castokrat je aj nasilna). O par hodin je ako vymeneny clovek. Sprava sa akoby sa nic nestalo,s ludmi sa normalne bavi,je mila.. Neviem si jej spravanie vysvetlit. Velakrat som sa uz snazila s nou o tom rozpravat,ale ona si nikdy nedokaze priznat,ze sa naozaj tak spravala. Velakrat som jej takisto radila nech vyhlada odbornu pomoc alebo nech vyskusa nejake sedenie u psychologa,no vzdy som dostala odpoved typu ze ona doktorom (psychiatrom) neveri a nebude pocuvat take hluposti. Navyse je uplne presvedcena o tom,ze s nou nic nie je,a je v uplnom poriadku. Bojim sa o nu a som uz z toho znicena aj ja,aj jej blizke okolie.