Trpím paranoidnou schizofréniou

ako to tu citam pribeh Ignaca,je mi do placu,vies Ignac,v dnesnom svete plati porekadlo " Ked niesi svina,nevyhras" ja sa samozrejme tymto neriadim som tiez dobracisko ale zivot mi ukazal ako to chodi a snazim sa bojovat,dnesny svet je skazeny a agresivny je coraz viac sobcou a intrig,ide to s dobou a bohuzial neda sa nic robit.,

Rodičia a známi mi hovorili, že o mne nikoho nepočuli hovoriť. Ale ja som počul osobne presne tú klebetu ako ľudia špekulujú či je to pravda alebo nie. Bývam v malom meste a ľudia na Slovensku na dedinách a v malých mestách viac trpia predsudkami a myslia si, že ak bol niekto na psychiatrii, tak je blázon. Inteligentných a chápavých ľudí nieje zase až tak veľa, viac je tých čo sa pozerajú cez prsty aj na tých, ktorí chodia k ambulantnému psychiatrovi a nie to ešte na lôžkovom oddelení. Navyše tá klebeta má súvis aj zo psychiatriov, lebo ma v podstate obviňuje z trestného činu, ktorý som nespachál a jej páchatelia sa liečia práve na psychiatrii alebo sú vo väzení, takže ak sa zmieša klebeta s mojou hospitalizáciou, tak mi to pripíše skôr mínusové body. Ešte aj dnes si ľudia ktorých sa to netýka myslia, že na psychiatriu sa dostanú len tí, čo sú nebezpeční pre seba a najmä svoje okolie. To však nieje pravda, taký pacienti sú na psychiatrii v menšine a sú na uzatvorených oddeleniach bez možnosti vychádzok, drvivá väčšina pacientov má rôzne psychické problémy a liečia sa dobrovolne, majú tiež možnosti vychádzok do mesta, časť so sprievodom a časť aj samostatne.

Na terapii Ti hovorili, že nikto Ťa neohovára. Povedal Ti to niekto iný - napr. rodičia či tí kamaráti, že je to naozaj tak, že Ťa ohovárajú? Keďže ako si písal vonku veľmi nechodíš, nemôžeš vedieť, čo sa vonku deje a či sa vôbec niekto o Teba v tomto smere zaujíma. Kamaráti a rodičia predpokladám že chodia bežne do mesta, do práce či do školy, čo hovoria oni?

Aj keď sa Ti táto otázka bude zdať čudná, ale čo je na tom, aj keby pol mesta vedelo, že si bol na psychiatrii? To predsa nie je žiadna hanba, dnes chodí k psychiatrovi oveľa viac ľudí ako kedysi, a to, že niekto ležal na psychiatrii neznamená, že je blázon alebo niečo také.

Aj keby všetci verili ohováraniu, neznamená to, že je to o Tebe pravda a že kvôli tomu budeš sedieť doma. Vieš, ľudia majú dosť vlastných problémov na to, aby stále riešili niekoho iného. Ver mi, nikto nad Tebou toľko nepremýšľa ako Ty sám. Ak Ti rodičia alebo kamaráti hovoria, že Ti nič nehrozí, skús im trochu veriť a choď s nimi sem-tam von, veď keď budú s Tebou, nič zlé sa Ti nemôže stať. Alebo zažil si už v ich prítomnosti situáciu, že by sa niekto odvážil na Teba slovne zaútočiť? Myslíš si, že by sa Ťa nezastali a neobránili?

...a on si pokojne nažíva, matku má omotanú okolo prsta predpokladám a otec s nimi nebýva, lebo sú rozvedený a predpokladám, že ho ani nepotrestal, lebo chlapec je dospelý a otec sa možno bál, že by ho prestal navštevovať. Chlapec si užíva život a má na háku, že inému život zničil. Nemá svedomie, žiadna spätná väzba, zodpovednosť za svoje konanie. V živote by mi nenapadlo, že niekto pustí o mne takú nepravdivú a nebezpečnú klebetu, normálneho by to ani nenapadlo, to je intrigovanie toho najhrubšieho zrna a vďaka nemu pol mesta vie, že som bol na psychiatrii. Boli tam aj mnohí iní z nášho mesta, ale o nich to nikto nevie.

Môj problém je, že nedokážem žiť sám a preto nemôžem zmeniť prostredie. Ak by som ho aj zmenil, tak by som žil sám izolovaný od spoločnosti, najlepšie by bolo, keby sa celá naša rodina presťahovala, ale ako viem, nie je to reálne. Na terapii mi stále hovorili, že mi nikto nechce ublížiť, že ma ľudia neohovárajú a že si to len namýšľam, takže pokojne môžem chodiť vonku, a čím viac som ich presviedčal o svojej pravde tým viac mi hovorili, že si namýšľam. Kamaráti, ktorí ma poznajú aj susedia z nášho vchodu tým klebetám neveria. A ten chlapec, ktorí to na mňa vymyslel, tak už som stokrát nad tým rozmýšľal prečo to urobil, nemal nato žiadny dôvod, ja som mu nič zlé nespravil. Ale on je klamár a sociopat, s ním sa normálne nedá komunikovať, kedysi sme boli kamaráti, ale všimol som si, že mu prepína, že sa bezdôvodne do mňa naváža, tak som s ním prestal udržiavať kontakt. Pýtať sa ho prečo to urobil by bolo zbytočné, nič by mi nepovedal a ani sám nevie asi prečo to urobil. Možno má nejaké osobné komplexy alebo neviem čo. Problém je najmä v tých ľuďoch, ktorí ma nepoznajú a počujú tú klebetu. Bol som sa porozprávať aj s jeho rodičmi, a ani oni nechceli veriť, že niečo také povedal, aj on najskôr zapieral, ale nakoniec sa priznal. Keby som nebol mäkký, tak idem na polícii a chlapec by mal z toho riadne problémy. Dokonca sa mi ani neospravedlnil, hoci jeho otec na tom trval.

Tí kamaráti, ktorých si spomínal, tí vedia aký si a neveria tým klebetám? Nemôžeš zmeniť prostredie, v ktorom sa teraz nachádzaš a začať niekde inde odznova? V takom prostredí sa musí ťažko žiť a jeho zmena by Ti mohla pomôcť.

Možno práve preto, že si sa tak veľmi snažil vybudovať si dobré meno, že si si na tom tak veľmi zakladal, si o to nakoniec prišiel. Smutné na tom je, že tak ako teraz žiješ (radšej ani nevychádzaš von), nemáš veľa možností iným ukázať, že taký ako hovoria klebety vôbec nie si.

Písal si, že si chodil na terapie. Neporadili Ti pritom, ako z tejto situácie von, čo by si mal robiť? Ja by som napríklad na Tvojom mieste chcela vedieť, prečo to ten chalan o Tebe vymyslel, aký má dôvod. Nebol si s ním, nepýtal si sa ho?

Roky som pracoval na svojej povesti, s každým som sa priateľsky porozprával, nevystrájal som, nerobil som hanbu sebe a svojej rodine. A teraz je to fuč pre okolie som horší ako najaký narkoman, ktorý často vystrája a správa sa neprístojne...

Ďakujem vám za povzbudzujúce slová, ste veľmi zlatí. Mňa šikanovali dlhodobo a dosť ľudí mi ublížilo, ale už som mnohým odpustil, hoci ma to poznačilo na celý život. Ano aj ľudia, ktorí mi ubližovali, už dostali rozum a normálne sa s nimi bavím. Mám zopár priateľov, ale takých, ktorým by som bezhranične dôveroval a oni by cítili potrebu so mnou komunikovať, tak nie. Hoci možno dvaja sú taký dôveryhodný priatelia a z času na čas sa mi ozvú ako sa mám a tak. Niektorým nechýbam vôbec, majú aj bližších kamarátov ako som ja. Tiež je problém v tom, že som sa utiahol do seba, a nedôverčivosť voči iným ľuďom ako rodine existuje.

Najväčší problém považujem jednu nepravdivú a nebezpečnú klebetu, ktorú o mne rozšíril jeden chlapec a keď tvrdím, že je veľmi nebezpečná, tak verte tomu, že je a nikto z vás by nechcel byť v mojej koži. Bella12, keby si napísala aj e-mailovu adresu, možno by som ti aj napísal, že čo. Jednoducho si predstavte to najhoršie čo môže niekto na vás vymyslieť a rozšíriť. Mobilizuje totiž ostatných ľudí k tomu, aby mi ublížili.
Bella12 a to sa tomu chlapcovi odpustiť nedá, lebo niečo také by neurobil ani veľmi zlomyselný človek, ale len ten najzlomyselnejší

Ignác,

máš v svojom živote nejakú osobu, pri ktorej by si sa cítil milovaný a úplne prijímaný, taký aký si? Tým nemyslím iba priateľku príp. manželku. Podľa mňa drvivá väčšina psychických problémov je spôsobená nedostatkom lásky a práve láska je liekom na ne.

Je mi ľúto, čo si prežil, šikanovanie aj osočovanie Ti museli veľmi ublížiť. Hneváš sa ešte na tých vinníkov alebo si im už dokázal odpustiť? Nejde to ľahko, ale asi len odpustenie Ti prinesie skutočnú úľavu. Ak sa to len trochu dá, nájdi hoc len najmenší dôvod, aby si ich mohol ospravedlniť, napr. ten chlapec zo školy sa teraz, keď je už dospelý na to môže úplne inak pozerať a ľutovať to, čo Ti urobil, nevieš, z akého rodinného prostredia vyšiel, prípadne aké ďalšie vplyvy mohli spôsobiť jeho agresívne správanie už v detskom veku. On tiež potreboval pomoc... To nič nezmenšuje na tom, že Ti veľmi ublížil. Prijmi túto skutočnosť, nič iné už nemôžeš, keďže minulosť sa nedá vrátiť späť a skús odpustiť. Len tak sa budeš môcť v živote posunúť ďalej. Takto žiješ stále v minulosti, v tom, čo sa Ti zlé stalo. To že sa to stalo práve Tebe neznamená, že si si to zaslúžil, nikto si to nezaslúži. Nikto nevie, prečo si vybral práve Teba, bol si zraniteľný a práve preto Ťa to tak veľmi zasiahlo.

Prečo sa tak bojíš, že Ťa budú iní ohovárať? Ľudia ohovárajú, to je pravda a zďaleka by si nebol jedinou obeťou. Nemôžeš zmeniť správanie iných ľudí, môžeš však zmeniť svoju reakciu na toto ich správanie. Je to nepríjemný pocit, keď vieš, že Ťa niekto ohovára, najmä ak to čo o Tebe hovoria nie je pravda. Nezabrániš tomu, prečo sa preto zbytočne trápiť? Rozumný človek berie ohováranie iného človeka s rezervou a urobí si vlastný názor o ňom, keď sa s ním spozná. A keby Ťa iní bližšie spoznali, vedeli by, aký si v skutočnosti a klebetám by neverili. Nemôžeš všetkých ľudí hádzať do jedného vreca, sú aj takí, čo klebetám neveria. Veľmi Ti prajem, aby si takých našiel a spoznal úprimné priateľstvo a lásku.

....obklop sa pozitívnymi ľudmi a pusti ich k sebe