FRAJER=1.bratranec,2.kamarati..........xy.ja

zdravim vas, mam priatela sme spolu uz 3 roky (mam 20 on 23)Za posledny rok sa dost zmenil, skusala som sa s nim rozpravat, diskutovat o tom, ale vzdy vsetko bez nejakeho vysledku. Odbije ma vzdy len tym, ze on je optimista,vsetko je ok podla neho a ja som typicky deprimujuci clovek, ktory vidi vsetko len cierno a zle. Vychadzame spolu dobre,ale kazdy ma svoje muchy. Telefonovanie je unho na dennom poriadku v rozsahu 4x denne pomaly po 1/2 hodine so svojim bratrancom. Typ jeho volania je: cau,ako sa mas,co robis,co si robil, co budes robit.. kaslat uz na to,ze su ako trafeni a potrebuju sa pocut pomaly kazdu hodinu,ale stve ma to,ze ja ked mu zavolam po pol dni,co robil, povie mi "a to ti mam vsetko vymenovat??" ale nieje to normalne povedane, ale takym tonom,ze sa vam postavia chlpi. fakt uz neviem co mam s tym robit, z toho co denne spolu prevolaju, volava mu jeho bratranec 3/5 z toho. uz som sa ho aj pytala aj jeho frajerky, ci mu to neni sproste,ze mu stale vyvolava. dobre, keby chce nieco dolezite, ale volat 10x denne, len koli tomu aby sa opytal, co robi a kde je, je trosku na hlavu padnute. v poslednej dobe mi uz lezie pekne na nervy ten jeho bratranec, stale ho vyvolava von s chalanmi, ja ked nieco chcem,tak je vzdy podla neho, pretoze on zmeni plany. Nechcem sa s nim rozchadzat, mam ho rada, ale chcela by som nejako vyriesit tuto situaciu. Ja by som sa chcela tiez vyrozpravat, ale nemam komu. vsetko zakazdym dusim v sebe, mam jedine jeho, moju oporu- teda myslim si to ja, on sa tak nesprava. Pripada mi ako lajdak. Ked vidi, ze mi je zle, on sa ani neopyta, ci mi nieco je, ci nieco nepotrebujem.. nic, proste on vidi svet ako keby ruzovymi okuliarmi a nic zle vo svete ani byt nemoze. nespomenie si na to,aby mi priniesol aspon raz za rok kvet, aj keby ho ma utrhnut pri ceste, neopyta sa ma ako sa mam, ci nieco nepotrebujem, ako mi je, ci sa nechcem porozpravat.. viem,ze mi budu viaceri radit, aby som ho nechala tak, ale ja to nedokazem, 6 rokov ho milujem a neviem si uz predstavit zivot bez neho,. Nevidim dovod v tom,aby som riesila problemy rozchodom, len chcem vediet nejake rozumne riesenie, na ktore ja uz sama neviem prist ako by sa zmenil. viem, ze ja ho nezmenim, ale nekaym sposobom sa to musi dat aby to on pochopil. dakujem za rady