Samotari

jablko11 presne ta chapem..ked je o com zapojim sa ale inak naco?a vsetci ma beru ako tichu osobu..

jajka, ano, je tu problem komunikovat. Ale vacsinou kazdy ma nejaku spriaznenu dusu aj z tych samotarov, lenze s ostatnou vacsinou ludi je problem komunikovat. Napr. ja nemam potrebu zasiahnut do dialogov typu, ako sa mas alebo kecat len preto, aby rec nestala... No a potom sa o takom cloveku hovori ako o nekomunikativnom a nespolocenskom. Nuz ale, ked nie je o com?

jajka, ano, je tu problem komunikovat. Ale vacsinou kazdy ma nejaku spriaznenu dusu aj z tych samotarov, lenze s ostatnou vacsinou ludi je problem komunikovat. Napr. ja nemam potrebu zasiahnut do dialogov typu, ako sa mas alebo kecat len preto, aby rec nestala... No a potom sa o takom cloveku hovori ako o nekomunikativnom a nespolocenskom. Nuz ale, ked nie je o com?

jajka001_ jaj tak :) no bude asi viac druhov samotarov..
napriklad moj pripad..
do takeho 17-18 veku zivota som bol samotarom, lebo ma nechcelo okolie, a teraz som relativnny samotar, lebo ja nehccem okolie :D
respektive... selektujem ludi z okolia, ta samota mi clekom pomohla a naucila ma ake hodnoty ma zivot a celkom lahko prekuknut nevhodneho cloveka..

To ci som ako samotar smutny alebo nie.. tazko povedat, iste by som bol rad, ak by som mal zopar absolutne doverihodnych ludi okolo seba, ale uz som sa s tym musel zmierit ze to take lahke nebude, takze sa tento negativny pocit casom zmiernoval (znizoval)..

a problem komunikovat.. to zalezi ci ten clovek, s ktorym mam komunikovat sadne alebo nie :) ak sadne.. tak je problem prestat kominukovat, ak nesadne, tak nic z toho, zbytocna namaha vynalozena na komunikaciu... a globalne, komunikovat s okolim je mozna, teda pokial je ta tema zmyselna. aleto to uz mozno zavisi skor od charakteru jedinca ako od toho ze je samotar...

ale ak je uzavrety sam do seba, mozno je tam dostatocne stastny, len my ako vonkajsi svet nemame sancu zistit ako si tam vnutri vlastne zije :)

lost, ale samotari, o akych sa tu pise, su casto uvazneni sami sebou vo svojom svete. maju problem komunikovat.

lost- trefne:)

kazdy sme sam... to ze niekoho mame je len iluzia :D

“We're born alone, we live alone, we die alone. Only through our love and friendship can we create the illusion for the moment that we're not alone.”

Orson Welles

Samotár - to znie trochu smutno. Okolie to tak aj môže vnímať. Podľa mňa však nie je dôležité, čo si myslí okolie, ale ako to vnímaš ty. Ak ti to vadí, bolo by dobré s tým niečo robiť a zmeniť to. At ti to však vyhovuje, tak sa netreba do ničoho nútiť a nasilu meniť svoj život. Ja sa napríklad charakterizujem ako introvert. Nemám potrebu hneď sa zbližovať a vykecávať s ľuďmi okolo seba. Ak si s nimi nemám čo povedať, stačí pozdrav a vôbec mi nič nechýba. Viem tráviť čas sama so sebou. :-)

pre bibba: To vážne záleží na okolnostiach. Ja som do 14 rokov bol stále sám doma, a nevadilo mi to, pretože som nevedel aký je svet tam vonku. Teraz v 15 ked som si našiel konečne partiu a začali má chápať a nebol som tak sám, už mi to chýba a teraz keď som STÁLE sám som smutný(ako sa to vezme). Ale to záleží fakt na okolnostiach. Takže nie všetci sú rovnaky :)

hmm. ok. nechcela som sa nikoho dotknut. mne len pripadaju ludia co su sami taki smutni trosku...