trpim bulimiou presne 1 rok....za ten rok boli aj lepsie aj horsie obdobia, no v poslednej dobe to ide stale dole vodou.neviem prestat vracat ..kazdy den si hovorim, ze zajtra koncim ale vzdy to porusim....od zajtra zacinam uzivat hak a viem, ze si nebudem moct dovolit vracat, inak sa ich ucinok znizi...lenze ja to nedokazem.....co mam robit????citim sa uplne bezmocne.ako to najmensie zrnko piesku... nezvladnem to.nemam silu
zufala- bulimia
macka45
bezmocná
ja som tiež bulimička je to ťažké, ale rada si zoboreim k srdcu, rady,, greenmint,,
macka45
greenmint......dakujem pekne za prispevok ale asi nemam dost odvahy to niekomu povedat, naradsej by som s tym skoncila zo dna na den a sama, ale akosi mi to nejde.mas pravdu, nezvladam to.
este pred tym ako som zacala vracat som trpela anorexiou(pri vyske 176 som mala 49kg), neskor som trochu pribrala a tie kila som chcela zhodit prave tym, ze som vyvracala to co som zjedla...nejako sa mi to vymklo z ruky...teraz vazim okolo 60.viem,ze to je pri mojej vyske normalne ale aj tak sa necitim dobre.naradsej by som mala zasa 50...ale taktiez chcem skoncim s tym vracanim....ja uz vazne neviem..neda sa to sklbit dohromady...
greenmint
urcite to nezvladnes sama, a preto:
1.odborna pomoc - psycholog, svojpomocna skupinka, stacionar, liecenie, uz si vyber
2. netaj to pred ostatnymi, aspon blizkymi, lebo casom stratis charakter a stane sa z teba klamarka bez vlastneho JA - a tak pekne povedz mame, ocovi, sestre alebo koho mas, hoci najprv nebudu chapat, neskor pochopia, ale mali by o tom vediet a ver ci never - budu ti pomocou
3. stanov si dlhodoby ciel : co vlastne chces ??? baby s PPP nevedia, co chcu. na jednej strane chcu byt chude, na druhej slobodne od PPP. stanov si ciel: vyliecenie alebo naucit sa pravidelne jest alebo zacat jest medzi ludmi
4.stanov si konkretny ciel - kratkodoby: napr. tento tyzden budem vracat len raz (teda nieco realne pre teba, neviem ako na tom si), dalsi tyzden uz ani raz, alebo podobne.
5. stanov si ako ten ciel chces dosiahnut: specificke kroky, teda:
- pisat si jedalnicky (dopredu)
- zahrnut do svojej stravy veci ktore som si zakazovala
- zacat jest s priatelmi, medzi ludmi
- ist raz za tyzden/mesiac s niekym na veceru/obed - pizzu a pod.
- zverovat sa so svojou situaciou niekomu, "spovedat" sa zo svojej bulimie, pravdivo niekomu kto ta vie pochopit
- mat sa rada a kazdy den na sebe pochvalit jednu peknu vec, aj fyzicku
atd.
6. nevzdavat sa!!! pady patria k ceste za vitazstvom
je toho viac co by som ti chcela pisat, ale len ak mas zaujem, ozvi sa, je to tazky boj ale da sa vyhrat ak velmi chces a si ochotna obetovat vsetko, aj kilogramy navyse (to bol priklad, lebo vacsina bab priberie ked zacne normalne jest, hoci to postupne zasa zhodi, no v tom stadiu sa vylakaju ze to tak bude navzdy a tak zacnu robit paniku), nie je dovod na paniku, tvoj zivot za to stoji
google.
psycholog?
