Prajem vam pekny den. Chcela som vam napisat nieco, co sa mi stalo. V oktobri minuleho roka som bola v nemocnici. Ja sa tam nachadzam dost casto, lebo od narodenia mam zdravotne problemy. Ale vtedy nastal skrat. Zacala som mat bolesti brucha, ale vsetky vysetrenia mali dobre vysledky. No a tak si lekari zacali mysliet, ze simulujem a ze chcem na seba uputat pozornost lekarov. Pricom ja som typ, ktory neznasa falosne upriamenie pozornosti. Zacali ma zastrasovat operaciou brucha, pricom som tam prisla s unavou. Potom prisiel psychiater, ktory chcel zo mna dostat, ze mi nic nie je. No a zacal ma urazat. Povedal mi, ze som klamarka, simulantka a ze ak sa este raz nieco take stane, tak namiesto detskej nemocnice (mam totiz 17 rokov) skoncim na psychiatrii (on sa mi vyhrazal). Vtedy nastal uz spominany skrat. Zosypala som sa, volala domov a okamzite som z nemocnice odisla. A k tomu som vobec nevedela co mi je alebo bolo. Citila som sa tam ako niekto, kto ma podstupit vselijake vysetrenia, ale bez vysvetlenia. Dokonca som sa nedozvedela ani to, ze nasledujuci den, ked som uz bola doma, som mala by normalne prepustena domov. A moja sestra, ktora je zdravotna sestra, to vedela. A vedel to aj primar, ktory bol v ten posledny den na vizite. A ked som sa ho pytala, kedy ma pusti, povedal, ze nevie. A potom doma som sa pytala sestry, ze kedy jej povedal, ze pojdem domov a ona mi povedala, ze pre vizitou. A k tomu vsetkemu sa mi ani nikto neunuval ospravedlnit za to, co sa stalo. A ked som opat prisla do nemocnice na kvetnu nedelu, tak lekarka, ktora ma prijimala povedala, ze u mna nastal psychicky skrat. Ze si na to velmi dobre pameta. Zaujimave. To uz v zivote nechcem prezit a nechcem, aby take nieco museli prezit moje buduce deticky. Aj ked ubehol skoro rok, na to zabudnut nemozem, aj ked sa snazim.
Zdravie - zly zazitok zo zdravotnictva
suhlasim, klaudia.
"odolnost" znamena hlavne dostatocna ochrana voci ucinku volnych radikalov.
V súlade s údajmi Celosvetovej organizácie ochrany zdravia zdravie človeka závisí od sociálnych podmienok na 10%, na 15%od faktorov dedičnosti, na 8% od odmienok medicínskej starostlivosti,na 7% od klimatických podmienok a na 60% závisí zdravie človeka od jeho spôsobu života, preto je také dôležité, aby sme sa sami starali o svoje zdravie a podľa možnosti sa nedopúšťali toho, aby sme svoje zdravie úplne vložili do rúk lekárov a nemocníc. Veľa vecí sa človek naučí len treba chcieť.
vies co Dug? mne to napokon preslo. ale nie nadlho. tesila som sa zbytocne. jednoducho pred par dnami (asi 1 tyzden) som dostala riadne pekelne krce. myslela som, ze pojdem okamzite na pohotovost. mama nastastie este nespala, lebo tusim zavarala ovocie, ci co. tak som prisla do kuchyne k nej a pytala som ju, nech mi uz preboha daco da, dajaku tabletku, lebo by som sa bola skutocne zblaznila od bolesti. tak mi dala zivocisne uhlie, lebo si myslela, ze som nieco zjedla (pricom ja si davam pozor na to, co zjem - snazim sa stravovat zdravo), no ked to neprechadzalo, tak mi dala este medipirin. potom som isla na WC a tam som sa zvracala. neviem od coho. ale na nasledujuce rano to uz bolo ok. ziadne bolesti, krce nic. ibaze mam taky pocit, ze tie krce neboli ani prve ani posledne. a kedze som optimiska, tak dufam, ze boli posledne. a ak este pridu, vzdy si budem hovorit: "To boli posledne"
caute.. par mesiacov mam problemy a tak som zacala chodit po viacerych vysetreniach. obvodna i odborna lekarka takmer na zaciatku hned ma odporucala k psychiatrovi. a preco, <<< staci spomenut ze ste v strese. podla lekarov je pricinou vsetkeho. po takom odbiti nemam chut ist za dalsim lekarom a dat s avysetrovat... potom prejde zbytocne aj mesiac, dva kym sa znova odhodlam. takto uz dva roky zistujem co mi je. som z toho nestastna, kazdy si uz o mne mysli, ze to naschval natahujem, aby som nemohla pracovat a po sledne mesiace uz sama chcem ist na psychiatriu, lebo stale len placem a pripadam si uplne ako blazon.
Nase zdravotnictvo je na mnohych miestach dost biedne, takze sa viac menej necudujem, ale je fakt, ze dost vela lekarov by sa malo nad sebou zamysliet...pocula som "X" pripadov, kedy lekari aj ked vedeli, o aku chorobu sa jedna, nepredpisali liek, ktory by mohol ochorenie stlmit alebo ho uplne znicit, ale jednoducho predpisali to, z coho mali najvacsiu proviziu...a preto by som kazdemu odporucala sa vzdy poradit bud takymto sposobom alebo si nejake informacie najst v mediach, lebo je to dnes hruza...mno a co uz povedat, ked ani nepridu na to, co ti naozaj je...
A co sa tyka toho psychiatra, tak musi byt dobre nanic, pretoze ta odsudil, ani sa ta nesnazil blizsie spoznat, bez coho terapia nemoze fungovat. A aby takto reagoval, ako si to ty popisala, tak by som ho, mat taku moc, pozbavila funkcie, lebo takto nevylieci, ale este prinesie psychicke poruchy!
Som zhrozena nad pristupom...
Majax- citam to tu... priebezne. :)
cau andy velmi ti prajem aby si sa dostala na tu fakultu mozno raz bude z teba dobrý odborník pracovala som v zdravotníctve no vtedy boli iní lekari než su dnes
som zťp takže s lekármi som si toho už vela vytrpela naposledy som mala podobný problém s bolesťami brucha mala som vseliaké vysetrenia aké existuju no výsledky boli v norme nakoniec sa rozhodli pre laparoskopické operačné vysetrenie kde mi museli odstrániť zrasty po dávnej operácii slepeho creva ak mozem poradit vymente lekara alebo aj nemocnicu ako ja lebo vas poslu na psichiatriu ze silumujete aj mne povedali ze bolesti boli zo zajacieho masa takze najst ineho lekara najdu sa aj dobrí aj ked ich je velmi málo . zdraviu zdar
