Zdravim,
pred par dnami mi priatelka po 6 rokoch vztahu povedala, ze uz ku mne neciti lasku. Na vine som ja, pretoze som dlhsie prehliadal, ze sa trapi pre veci, ktore som jej zbytocne vytykal. Celkovo som robil sprostosti a ona sa kvoli tomu trapila viac, ako som si myslel. Som teraz prec a stretavame sa len kazde 3 tyzdne. Takze mi to oznamila po telefone s tym, ze by nedokazala predstierat, ze je vsetko v poriadku. Povedala, ze uz dlhsie to tak citila, ale ze si to nechcela pripustit.
Strasne ju to mrzi a urcite v tom nie je iny muz. Ale zrejme som ju zranil tak, ze citovo voci mne vychladla. Povedala mi, ze sme odlisne povahy a ze sa k sebe nehodime. Vraj jej na mne zalezi a urcite by chcela byt v kontakte, ale uz len v medziach kamaratstva.
Pre mna to bola hrozna rana, pretoze sme sa nikdy predtym nerozchadzali ani si nedavali pauzy. A pride mi, ze je to vsetko stratene.
Chcel by som to napravit, ale neviem ci je to vhodne. Nechcem, aby ku mne zacala citit odpor, nenavist, alebo pocit, ze ju prenasledujem. Ale chcem jej dokazat, co vsetko pre mna znamena. Chcem jej ukazat, ze ta rana mi pomohla si to uvedomit a aj ked citovo vychladla, ze sa chcem o jej lasku uchadzat ako novy iny clovek. Nenadvazovat na to, co bolo... Som romanticky typ, ona menej. Preto to nechcem s gestami voci nej prehnat, aby to nevyustilo v to, ze uz ma nebude chciet ani ako kamarata.
Mam je pisat zamilovane SMSky, alebo radsej vsadit na osobny kontakt (za par dni sa mame stretnut, pretoze je to blbe rozist sa po 6 rokoch po telefone)?
