Mam 27 rokov, som studentka so zameranim na vytvarnu tvorbu, popri skole si privyrabam.
V stastnom roku 2007 som sa vydala za milovaneho muza, po troch rokoch chodenia. Vlastne s osudovym muzom som sa stretla v mojom prvom rocniku na vysokej skole a jeho poslednom (tiez vytvarnik). Spoznali sme sa na tradicnej predvianocnej akcii, bolo to velmi spontanne zoznamenie, laska na prvy pohlad, obaja sme silne vibrovali. Uz par dni po zoznameni sa ma tuzobne spytal, ci si ho vezmem za manzela. Automaticky som suhlasila, nikdy v zivote som nebola v nieco tak rozhodne presvedcena. Samozrejme okolnosti este nezicili tomu, aby sme sa so sobasom nejako ponahlali. Po roku stastneho chodenia ma na 2.den vianocny prekvapil krasnym snubnym prstienkom, pomerne nakladnym, aj mojich rodicov uctivo poziadal o dcerinu ruku. Ako z rozpravky. Nebolo to vzdy idealne ruzove, paralelne s krasnymi chvilami sme spoznavali aj svoje skryte negativa, ktore pri nasej citlivej temperamentnosti v skratovu chvilu rychlo vyplavali na povrch. Ale boli to negativa zanedbatelne, vedeli sme, ze silne partnerstvo a dovera sa buduju postupne, obaja sme svorne bojovali za nas vztah, prognozy boli priaznive. Napokon sa k sobasu pomaly schylovalo, povedali sme si ze v lete snad by bolo najlepsie, padlo to na stastny rok`07. Avsak nemali sme samostatne byvanie. Naliehavo som partnera ziadala, nech si prenajmeme byt, ci vezmeme vyhodnu mladomanzelsku pozicku v banke, ved on bol zamestnany, ja som si tiez privyrobila. Tieto varianty razne zamietol, do rizik vstupit nechcel. O.k. Vravel o garsonke, resp. byte svojich rodicov, kde napokon vyrastal, aj my sme sa pocas chodenia stretali, ...ze bol kedysi rozdeleny na 2 samostatne bytove jednotky (potom spojene do jednej). Ja som hned razne odmietla tento variant, tusila som zlo, nakolko za stenou by mali byt jeho rodicia. Avsak, jedneho dna mi muz cely stastny oznamil, ze jeho rodicia sa uz postarali o predelenie na 2 byty. Uz mame k dispozicii samostatnu garsonku, ostala som zarazena ...ale, co som mala robit, milovala som ho, prijala som to, no, za podmienky, ze ked sa naskytne 1.prilezitost samostat.byvania, odideme odtial. Suhlasil! Uz pred svadbou (cca.4 mes.)sme zacali ta byvat, moje skore obavy sa len potvrdili. Svokrovci ma diplomaticky napominali, s usmevom, ze co mam ako robit a ako sa mam o ich syna starat, co on potrebuje. Par tyzdnov pred svadbou som poziadala partnera o dalsi presun terminu svadby, koli tymto aspektom. Zarazila ma jeho reakcia,v momente sa zmenil na chladneho bezcitneho sadistu a odpovedal jasne: ja uz s tebou nebudem zit \"na divoko\", ked ma nechces teraz, zbal si svoje handry a vypadni odtialto, (nadavky,) chodit s tebou uz nechcem! Rozplakala som sa, zmenil sa na uuuplne inu osobu, vobec nemal sucit, sacal do mna, sli sme spat. Po vyplakanej chladnej noci som mu povedala \"ano\", nechcela som ho stratit, bola som citovo zavisla od neho ...zrazu ma dojaty objal a polaskal. Podotykam, vedel byt ku mne nadmieru nezny, tym si ma snad ziskal. Nuz, vzali sme sa, nastahovali k svokrovcom. Symptomy sa samozrejme zosilnovali, prisiel nejaky manzelsky problem, nebol ho ochotny so mnou riesit. Len ma pobozkal, usmial sa, ze je stastny, mala by som byt aj ja, inak je to problem mojej psychiky. Vraj rozmyslam nad vecami detailne. Jeho matka mi nebola ochotna zverit ulohy, ktore dovtedy robila zanho, vravela, ze este nie som pripravena, samozrejme s usmevom. Manzel mal u rodicov svojho psa, chodieval ho vencit, len sa tam nejako dlho zdrziaval, ale nikdy mi nic nepovedal, o com sa tam bavili. Ale, citila som svoje. Mimochodom, rad holdoval alkoholu, aj ked nepil kazdy den, ale ked sa k nemu dostal, nepoznal dno, spolocensky sa ztrapnil a domov tahal serpentiny. Casom zacal porusovat casove dohody, klamal, vraj, aby som netrpela. Zial, nemali sme spolocnu uz ziadnu temu, celkom sme si protirecili, alebo sa bavili len o blbostiach, ved vazne problemy riesil s rodicmi, aj ked to predo mnou tajil. Pri mne si akurat vecer pozrel TV, najedol sa, vyspal sa. Keby som nebola kazdy den zamestnana inymi cinnostami nez domacnostou s nim, zblaznim sa. Doslova ma to prostredie vyvrhovalo, stahovanie odtial v nedohladne, bola som co najviac zavalena pracou a prec z domu. Obcas som pracovala aj po nociach kvoli uzavretym terminom, aj to mu zacalo strasne vadit, vravieval suhlasne so svojou matkou, ze koli mojmu choremu rezimu budeme mat chore deti. Ha, a on, ze je tuhy fajciar a pije bezodna? to je fakt fer. Svokra, s dvoma vysoko- skolskymi titulmi, bola 15 rokov v domacnosti, neofici.nezamestnana, lebo si platila zivnostnenske pohladavky kvoli dochodku, nerada chodievala von, do spolocnosti, zila len pre manzela, rodinu. Moj manzel je tiez uzavretejsia povaha, najlepsie sa citi doma, veri v svoju krv, rodinu. Vlastne vsetky dovtedajsie jeho problemy zanho vyriesili rodicia a on ostal cisty ako lalia. Mne vravieval, ze v zivote nikomu nic zle nespravil, absurdne. Raz porusil nasu dohodu, sam urcil cas, kedy pride domov, este volal uz ide, napokon dorazil az o 4.30 rano, ale to uz bol mnou vymknuty, nasledne som odtial definitivne odisla s par nutnostami. Po mojich rodicoch ostal volny byt, inak cakal na mna a mnazela uz 5 mesiacov len tak nasucho, lenze manzel potreboval podla svokry aklimatizacne obdobie ...nuz, povedala som si, dost, idem ja odtial, kaslem na vas, nebudem ja 5.koleso na voze. Po odchode som manzela vyzyvala tisicimi sposobmi k rieseniu nasej manzelskej krizy, nasho problemu. Tiez som ho ziadala, aby ma v zmene byvania nasledoval. Tvaril sa vsak nadalej, ze problem je vo mne, lebo som odisla z nasho domova, ze iny problem nie je, ignoroval moje vyzvy. Mesiac som ho prosila, nebol ochotny. Chcela som si prestahovat osobne veci z gars., napisala som mu vopred list, dufala som, ze sa prida, v den D ma cakal sok: pri mojom stahovani nebol osobne pritomny, zastupili ho rodicia, moje osobne veci porozkladali na verejne schody, pobalene v odpadkovych sackoch. Zamok od gars.vymenenili tiez, kluce som musela odovzdat svokre. Pred par tyzdnami ma prostrednictvom tretej osoby poziadal o urgentny rozvod. Chcel sa dohodnut \"fifty/fifty\", aby sme sli do toho obaja suhlasne. Uz predtym som mala intuiciu, zohnala som si pravneho zastupcu, ten jemu a jeho rodine povedal, ze rychly rozvod razne odmietam, pretoze nie je na dovod (skor ja bych mohla dovody: raz mi dal silnu pästovku do hlavy, slo sa na neurologiu, klamala som, ze som si to sposobila sama, lutoval toho; niekolkokrat ma oplul a pod.).
Teraz viem velmi jasne, ze uz s nim dalej nechcem zit, ale chcem satisfakciu, chcem spravodlivy sud!!!
Som rada, ze aspon dieta sme nestihli.
Prečo ma žiadal o ruku???
Dobrú noc ti prajem, drahá Darika :)
Ďakujem za podporu. Priznávam, že mám veľmi romantické zmýšľanie ohľadom súdov. To s tou otázkou, že či už podal manžel žiadosť, so svojim právnikom asi fakt prekonzultujem, ale nedávalo by logiku sa pýtať manželovho právnika na aktuálny stav, lebo ja akože rozvod nechcem. Avšak, o riešenie záujem mám, stagnácia to len zhoršuje a de fakto sa dá manželovho právnika ešte opýtať, že či chcú vec nejako riešiť, nakoľko ticho nič neprináša. Môj muž je inak trémista a sociofobik (preto to riešil v spoločnosti alkoholom), tak predpokladám, že hlavný dôvod prečo sa to naťahuje je ten, že sa bojí súdu. Zrejme nebude schopný ani poriadne prehovoriť, "ale nikdy nehovor nikdy", však. Nuž, ešte takto, aj keby ma tam všetci čerti zdupali, chcem si potvrdiť, že či to čo si o ňom a jeho rodine teraz myslím je pravda. Chcem aspoň vidieť aký to bol netvor a budem mať kľud. Nemyslím si, že keď ma na súde uvidia, tak si bude ktokoľvek myslieť, že ja som tá zlá :) hehe, Boh mi dal vo vzhľade ten dar, že vyzerám ešte ako nezrelá žena, mladé dievča (tak na 19 rokov)nevtieravo príjemne sa tváriac. Napokon, nie vždy platí, že muž je obecne ten lepší pre našu slovenskú verejosť, lebo už sa otvorili Tabu, ktoré fungovali v rámci socializmu ako dobré namastené stroje. Vo veciach Zákonu o rodine zasadajú zväčša sudkyne, ktoré dobre vedia, aké je to žiť s akýmkoľvek chlapom, hlavne Slovákom, česť výnimkám ;)
Ked mas teda pravnika,mal by on zistit,ako to je,ci o ziadost bolo podane z jeho strany.
keby si to vsetko takto vypovedala,mohli by to akceptovat.Len stale ti chcem tym vysvetlit,ze tolko,kolko mozes napisat,ked davas o rozvod ty,tolko si aj sud precita.Ale tolko,kolko budes chciet povedat,mozno tolko casu nedostanes.Vies,ludske mozgy este stale funguju tak,ze ked podal chlap ziadost o rozvod,tak...Ta zenska musela byt ale riadne svina.Tak zmyslaju ludia.Nedaj mu vyhrat aj tentoraz,aby nebol on ten,ktory to s tebou nemohol vydrzat.Ja nechcem na teba tlacit,je to tvoje rozhodnutie,len...sa ti snazim vysvetlit,ze ked poziadas ty,(ak este tak neurobil on,)budes na tom lepsie.
Ďakujem Jajka, ale neviem prečo, ja by som sa takému súdu vcelku potešila, som už psychicky celkom obrnená a mám veľmi zdatného právnika. Aspoň v mojom prípade by nemalo dôjsť k žiadnej traume, necítim nič a na mňa môžu čokoľvek, nepripustím si, právnik by to mal kvalitne zargumentovať.
Ale, chápem, čo myslíš.
Vlastne máš pravdu Darika, nemôžem čakať, že ostatní činitelia budú naklonení práve mne. Asi by bola najlepšia mlčanlivosť pri takom súde, resp. reakcie bez akéhokoľvek prejavu emócií. Ja si dokonca ani neviem predstaviť, že by niečo na mňa verejne začal kydať, teda aj prostredníctvom právneho zástupcu. Mimochodom, myslím, že mňa by súd mohol akceptovať v tom duchu, že som nemala možnosť sa s ním osobne porozprávať a problém nejako vyriešiť, lebo to možné bolo a de fakto chcem aspoň prostredníctvom toho orgánu vypovedať tak, aby ma druhá strana vypočula. Neviem, či by to malo zmysel, ale pred rokom ma fyzicky napadol, dal mi päsťovku do hlavy odzadu(mám aj papier z vyšetrenia u neurológa, len s klamstvom ohľadom príčiny, že kvázi sama som si to spôsobila)a mohla by som podať naňho žalobu, aj keď dosť oneskorene. No, určuje zákon termín pre podanie žaloby v takomto prípade? ...napokon, vtedy som bola vo vzťahu a zmanipulovaná, takže som o čine nemala zdravý úsudok. V konečnom dôsledku by mohlo z toho dôjsť k rozvodovému konaniu. Asi strašne špekulujem, ale chcem ho dostať na súd aj tak.
chces mat pocit satisfakcie...ale komu chces co dokazovat? oni to aj tak nepochopia, sudu to moze byt jedno, a ty vies, co vies. s blbcami nema zmysel sa dotahovat a nieco si dokazovat. a nebudes mat na to priestor.
ja som sa sice nerozvadzala, ale mam aku taku predstavu ako to prebieha. urcite to nie je nic prijemne pre nikoho, je to trauma, stres, a je dobre mat to co najskor za sebou.
To su chlapi,ktori budu svoje partnerky milovat az za hrob,pokial...budu poslusne.Akonahle sa raz vzopru,tak sa ukaze tyran,nasilnik...bla bla bla.
Mas to dobre premyslene,ale sud nie je sranda.Tam ta zlomia jednou vetou.A ked tam prides ako hrdinka,ze ty sa rozviest chces,ale este mas pravo...urobia hlupanu z teba.Nesmies tam prist ako chytra hrdinka,lebo potvrdis jeho klamstva.
Darika, tak to si vystihla "hrdina", to vždy on bol, aj keď sa tváril, pardón za výraz, posrato skromne, vždy bol čistá ľalia. Napokon, až v manželstve som zistila, že vlastne jeho rodičia roky pomáhali výdatne k tomuto egoistickému statusu, hlavne jeho mater. Raz, celkom na začiatku, keď sme sa len spoznávali, mi oznámil hrdo, že akého dobrého muža mám po svojom boku, že on nikdy nikomu v živote neublížil, avšak neskôr, ako som počúvala jeho "stories", som sa dozvedela, že bývalú priateľku s ktorou chodil 4 a pol roka (čiže mal by byť už zrelý na vzťah), fyzicky napadol a vraj si to zaslúžila. Všetky jeho bývalky sú vlastne strašné pi*e a ja som ešte donedávna bola vzácna "bohyňa". Panebože, on trpí nejakou demenciou. Fakticky už na zač.vzťahu som cítila, že má dosť divné názory na svet a ja som to hodila za hlavu, lebo som slepo milovala (ach, tie očičká). Vedela som inak aj to, že Boh mu žial nenadelil toľko inteligencie, aby bol min.na mojej úrovni, vždy mu potajomky pomohli rodičia.
Odbehla som od témy, ach, ale ide o to, že ešte počkám, fakt mu chcem dokázať aspoň pohľadom do očí svoju silu, že mi je ukradnutý. Musí ma ešte vidieť. Hrdina padne. Na súd síce prídem ako odporca, ale s patričným ospravedlnením ohlásim kompetentným, že ja taktiež som za rozvod, ale dopriala som si možnosť "posledného veta", lebo si zaslúžim. Chcem, aby si ma pamätal ako hrdú bystrú a tvrdo konkrétnu sokyňu. Viem na 100%, že mňa ten okamih na súde nijako nezlomí, len mi pomôže.
A vas rozvod,kedze nemate deti,moze trvat 5 minut.Nebude cas rozpravat a hrat na city.Ak on o rozvod poziadal,mozes si to zistit.A mala by si dostat (neviem ako sa to vola),ale kopiu jeho ziadosti,tam by si si mala vsetko precitat,aky dovod uviedol on.Alebo chod na sud a opytaj sa,ci je tam jeho ziadost.Ja byt ale tebou,tak ja by som robila vsetko preto,aby som JA bola ta,ktora sa chcel rozviest,ktora poziadala o rozvod.Vacsinou je ten na koni,kto poziada,nie ten,kto je odporca.Odporca je vacsinou vykresleny v tych najhorsich obrazoch.A to hadam nechces.Urob to za neho a necakaj.
