Ahojte,
obraciam sa na vás s prosbou o radu. Viem, že diskusných fór na túto tému je tu dosť, ale ja by som chcela poznať váš názor na môj konkrétny problém.
Ide o to, že som velmi precitlivelá, mnohokrát sa z ničoho nič rozplačem aj bezdôvodne, prechádza to až do stavu depresie, keď je všetok okolný svet pre mňa čierny a nie raz som to chcela so sebou ukončiť. Príde to hocikedy a vtedy sa mi stále tlačia slzy do očí, v tom momente sa potrebujem osamostatniť a riadne sa vyplakať. Je to stav, ktorý trvá len niekoľko minút, potom všetko prejde a opäť sa radujem zo života. Je to spôsobené najmä mojim otrasným detstvom, ktoré som prežila a udalostami, ktoré ešte stále prežívam. Prosím poraďte, ako sa mám proti tomuto stavu brániť, nechcem to už prežívať, chcem byť optimistická. Ďakujem.
Zvýšená precitlivelosť, úzkosť až depresia.
ja mam podobne stavy,ako ty, to mas pravdu, raz priatelovi dojde trpezlivost - vlastna skusenost,mne pomoze to, ze mam par kamaratov na nete, ktorym mozem o svojich pocitoch, zlych zazitkoch pisat,ked to zo seba vypisem, vtedy je fajn. V ziadnom pripade ich vsak z oci do oci nazatazujem svojimi problemami...rozpravat o svojom trapeni, naco inych tym zatazovat, ale ked si to odo mna na nete precitaju ako slohovu pracu, tak fajn, aj oni mi napisu svoje krivdy...a takto pisanim si hojime svoje rany. Ked sa stretneme, taketo temy su tabu
Mám aj priateľa, ktorý je pre mna velkou oporou, chápe moju citlivosť a depresie, môžem sa mu zdôveriť s hocičím, ale mám strach, že raz ma nebude chápať ani on, tak si väčšinou svoje roblémy nechávam sama pre seba, aby som ho tým velmi nezaťažovala. Nad psychologičkou som tiež premýšľala, ale chcem skúsiť najprv sama sa s tým vysporiadať. Ocením každú vašu radu. Ďakujem.
súhlasím s pantherom
