stale odznova?

antidepresiva sa nemaju kombinovat s lubovnikom.

ani neviem naco sem pisem, ved to aj tak asi nikto necita. mam pocit, ze som stratila sama seba, citim vnutornu prazdnotu a viem, ze uz nebudem taka ako predtym...citim sa velmi staro, hoci som mlada, mam chut byt sama, nechodit medzi ludi a neda sa to :( asi si to zasluzim...ini maju horsie problemy ako ja...je mi to luto...mala by som sa tesit zo zivota hlupana jedna

da sa kombinovat lubovnik bodkovany s antidepresivami a podob. liekmi?

Petuska, mozes mi napisat priklad tvojho jedalnicka napr. na 1 den? a aky mas rezim, sportujes? je mi stale lepsie, rozmyslam co dalej. ak niekto mate este nejaky tip, prosim napiste. najlepsie z vlastnej skusenosti. dakujem.

preco účinky sú dosť rýchlo viditeľné, tak o tri dni začnete mať viac energie a výrazne lepšiu náladu.

Chodim ku psychiatricke cca raz mesacne. Mam 20. Veru, to je asi dobra rada zatial nic neriesit, skusim to. Len sa obcas bojim ci zvladnem povinnosti co ma cakaju...Som strasne neista. No idem sa chystat na zajtra. Viem, ze zivot je velmi pekny, ze je darom, len skoda, ze to teraz nevidim :(. Ale zajtra svitne nove rano a mozno...bude lepsie ako dnes :).

endstart, no nevedela som , kolko mas rokov, ze chodis do skoly. No neviem, ci ti to pomoze, ale co keby si to skusila nejako neriesit zatial, byt na tych tabletkach a nejaky cas vyckat, co prinesie situacia? Kym nenaberies viac novych sil. Chodis aj na nejake terapie? Kolko mas vlastne rokov?

Fungujem akurattak na tych sprostych tabletkach, takze ani to nie je moja zasluha, ze mi je o cosi lepsie...neviem dokedy to takto bude, co mam robit??

a ja neviem z coho mi je zle...nechce sa mi chodit medzi ludi, chcem mat pokoj od vsetkeho, nevladzem...a to ma zajtra caka skola :(

Deti este nemam, na to som primlada podla mna :). Rodina celkom fayn, nemam surodencov, zijem len s mamou. Ale momentalne sa tvarim dovtedy kym mozem, ze som ok. Dnes rano som mala krizu, plakala som, vcera som sa mierne rezala na nohe. Dnes som nedokazala skryt, ze mi je zle a vtedy mamina reakcia bola, ze z coho? ze ona to uz nevydrzi, ze pojde za dalsim odbornikom so mnou...tak ma to len utvrdilo v tom, ze sa radsej budem tvarit, ze som ok. Ved zijem. To mi zatial staci, pred par tyzdnami som mala pocit, ze uz naozaj zomriem... Bude co ma byt. Mnohi su na tom horsie ako ja. Ja sa uz viem ako-tak aj sustredit, len musim byt na tych liekoch...a mam pocit, ze si toto cele aj tak zasluzim, ze si necenim co mam...