No, čo sa týka tejto problematiky, tak spomína sa tu síce preverenie veku povoleného na odkúp alkoholických, tabakových a pyrotechnických výrobkov prostredníctvom predloženia preukazu totožnosti.
ÁNO, tieto situácie som zažil sem - tam aj ja na vlastnej koži, keď zapýtali odo mňa preukaz totožnosti, lenže sú aj situácie, ktorým sa takto vyhnúť už trochu ťažšie, a to napr.:
- pri vstúpení do miestnosti s maturitnou komisiou zvolený predseda maturitnej komisie, t. j. učiteľ daného predmetu z inej školy bez ohľadu na pohlavie automaticky vyzve žiadateľa o maturitnú skúšku " maturujúceho " občiansky preukaz, čo sa mi samozrejme stalo na maturitnej skúške, no znelo to trochu buzerujúco, keďže sedeli tam aj učitelia, ktorá ma d.o.j.e.b.a.v.á.l.i. celé štyri roky, čiže viete, že o čom hovorím
- pri vstúpení do kancelárie ÚPSVaR, resp. pri predložení žiadosti o zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie takisto automaticky zapýtajú preukaz totožnosti, no to by nebol taký problém, horší problém je to so sprostredkovateľkami o zamestnanie, ktoré nič nevedia a tvária sa neskutočne múdro, že radia / vnucujú uchádzačovi či už strednej, príp. vysokej školy, že čo konkrétne by mal ísť robiť, resp. ho chcú strčiť do každej špinavej diery, čo znie buzerujúco, preto ÚPSVaR neodporúčam a radšej žobraním si preplácať zdravotné poistenie cca 55 - 60€ / mesačne, v prípade, ak nemáte iný príjem, napr. zamestnanie, podnikanie, obchodovanie (predaje) a pod. . .
- pri vyberaní dobierkovej sumy, príp. dobierkovej zásielky na Vaše meno na pošte z predaja takisto automaticky pracovníčka slovenskej pošty zapýta preukaz totožnosti, ale to nie je vôbec buzerujúce, veď predsa Vám ide o peniaze, či tovar, tak čo je na tom také strašné, logická vec, aby to náhodou za Vás cudzí neprebral :-)
- najbuzerujúcim prípadom vypýtania OP je ak Vás príslušník policajného zboru na ulici len tak vypýta hoc kedy na ulici OP, a to len idete po chodníku, a ak si ešte aj robí srandu z mladého, tak automaticky sa ísť sťažovať na útvar PZ, čím dostane karné a znížia mu z platu daní Slovákov, príp. robiť úkony proti nemu ako odmenenie sa za tento úkon, no to je problém R. Fica, ktorý najvyšší čas v 2016 nech ide na bahami za svojimi sladučkými peniazmi
- no a diskusia tejto témy, že ak máte chuť na tabak, alkohol či zabávanie sa s pyrotechnickými hračkami, tak ÁNO, pri predaji to najmä každého mladého, ktorý nemá aspoň 1.85 m a zarastenú tvár ochlpením samozrejme naserie, ale na to je riešenie, dajte rodičom či starším príbuzným, kamarátom, blízkym osobám ako ste Vy peniažky a popýtajte nech Vám to a to kúpia, a tým pádom nebudú OP pýtať ani od nich a dokonca ani od Vás, alebo kúpte si tieto veci cez internet na dobierku a predkladáte OP ako na pošte, tak v čom je potom problém ? ? ?
No a s tým povinným nosením OP vždy pri sebe aj keď ste vo Vašom meste na ulici, tak to jedine nevyhnutne v zahraničí, na dovolenke, za prácou a pod. to je predsa pochopiteľné, ináč by Vás pokladali, že niečo pašujete, že ste na čierno v zahraničí, príp. sem - tam v meste oveľa ďalej ako od Vás, lebo sem tam sa môže niečo stať, že niekde v cudzom meste môžu štátny príslušníci či v zamestnaní vypýtať, pri jazde autom je to samozrejme povinné, mať pri sebe nielen OP, ale aj vodičák či techničák, tomu sa nikdy nevyhnete, no mať pri sebe OP vo vašom meste trvalého bydliska, tak to nie je vôbec povinné, iba ak idete niekde na poštu, štátne úrady a všade tam, kde to vyžadujú si overiť Vaše osobné údaje, ale ináč nie je povinné, lebo mám skúsenosť ako jeden debilný spolusediaci spolužiak v poslednom 9. ročník na ZŠ ako si všetci začali vybavovať OP niečo spomínal, že aj v mieste svojho trvalého bydliska čo sa len na nejaké 5 metre od svojho bydliska, t. j. domu, bytového domu pohnete, tak že musíte mať so sebou OP ako soľ, ale to povedal taký brept jak Gašparovič s tým heslom na YouTube, no bol tiež len taký spolužiak, ktorému z huby šmerdzelo jak koňovi zo zadku minimálne na 2 metre, má iba skončenú učňovku, a robí za pásom, kde sa len každý na ňom zabáva :-)))))
Takže k tejto veci odo mňa asi len toľko . . .
