Socialna fobia

od rana mam strasne navaly uzkosti.neviem preco,asi z toho ze som si neodvratnost rozchodu zacala realneuvedomovat.ja to nezvladam,co mam robit?pomoc

jajka001_ dakujem za pozitivne slova.je to pre mna teraz tazsie o to,ze som stratila jedineho cloveka s ktorym som udrziavala pozitivny kontakt,respektive nejaky kontakt vobec.a teraz sa citim este viac osamela.ale ja viem ze raz to prejde.teda dufam,lebo v mojom pripade to nie je take jednoznacne.dnes som sa chcela objednat k lekarke ale nedokazala som to. :(

kadeco, ked ti nevie byt oporou, tak za to nestoji. vztah ma byt obojstranny, netrap sa tym, pretoze travit cas a planovat si buducnost s clovekom ktory za to nestoji je marnotratne mrhanie drahocennym casom, ktoreho máme tak málo.

tak sme sa nakoniec s priatelom definitivne rozisli. jednym z dovodov bolo aj to,ze som k nemu bola uprimna ako k nikomu doteraz a povedala som mu o SF.on namiesto toho aby sa mi pokusil pomoct,vysral sa na to a niekolko mesiacov to ignoroval,vobec nic si o SF a moznom rieseni problemu nezistil.jednoducho to vedel a tym to haslo,nic viac.je strasne necitlivy a egocentricky a sustredi sa len na to,co sa deje jemu.je mi z toho zle a neviem si prdstavit ako budem zit bez neho.ale asi to tak malo byt..........

je mi nanic

mylis sa ked pises ze si neschopna ked miliardy dokazu vyzit z jedneho platu. vyzit z jedneho platu v TEJTO republike mozes jedine ked mas tie prijmy nadpriemerne, pripadne ked mas bohatych rodicov ktori ta podporuju. takze nevrav ze si neschopna nie je to pravda. zamestnat sa v tejto dobe krizy je este tazsie ako predtym a nemas ani prax, takze nemozes cakat ze si hned najdes miesto s vysokym prijmom
osamostatnit sa je tazke a ciastocne by to vyriesilo tvoj problem s mamou - viem presne ake to je, poznam to. a ze sa rozchadzate s frajerom ti na psychickej pohode urcite neprida. musis vydrzat, dokoncit skolu, potom si najst co najlepsie miesto a neskor najst podnajom alebo ine riesenie - zatial sa to snaz vydrzat a divat sa na to tak ze su aj horsie problemy, naozaj, mas kde byvat a mas co jest, si zdrava, mas rodinu - mama ta ma urcite rada aj ked sa hadate pre hluposti - to je tak vzdy ked s niekym byvas, ked budes byvat sama budete si lepsie rozumiet. nech to s frajerom dopadne akokolvek, dopadne to tak ako ma, pretoze ak sa k sebe nehodite je lepsie nech sa rozidete cim skor. pridu nove znamosti, kamarati, laska, len sa nesmies uzavriet do smutku, utri si slzy a mysli pozitivne - zajtra pride novy den, ktory ti prinesie nieco nove.

jajka001_

dakujem za reakcie,som rada ze niekto reaguje :-)

s mojou mamou sa mi vychadzat neda,nech sa snazim akokolvek a je to cim dalej tym horsie.vychadzat s nou znamena riadit sa podla nej,robit to co ona uznava a co mi ona rozkaze,som si ista,ze vtedy by bolo vsetko v poriadku.ale ja nie som submisivny typ,skor opak,rebel :-) a ja to nedokazem.najvtipnejsie na tom je ze aj ona ma hrozny vztah s jej mamou,mojou starkou,a dokonca sa stazuje,ze jej mama je hrozna,lebo vsetko len kritizuje,nic jej nie je dobre a chce aby sa vsetci riadili posla nej.a moja mama je presne taka ista.je to paradox a pre mna nepochopitrelne ze to nevidi.

chcem sa z domu odtstahovat ale k tomu potrebujem pracu a este studujem a zamestnat ma bez praxe nechce nikto a z platu za nejaku brigadu by som sama nevyzila.snazim sa vymyslat ako sa osamostatnit ale doteraz mi to nevyslo.casto premyslam aj nad tym aka som uz neschopna ked miliony,miliardy ludi na celom svete vedia vyzit sami z jedneho platu a ja nie.a to mi este zhorsuje tie moje stavy,som zufala a neverim,ze sa mi niekedy nieco v zivote podari.mam obavy z buducnosti,ze sa nikdy sama neuzivim.a teraz tento stres s frajerom,ja uz mam toho vazne dost,uz viac nezvladam.preto chcem vyhladat pomoc len sa k tomu neviem dokopat.

idem precitat celu diskusiu,mam co robit :-)

a ked sa potrebujes vykecat, kludne mozes kedykolvek tu :)

skus si precitat tuto temu od zaciatku, myslim ze si tu urcite nieco pre seba najdes
tie iste pocity maju sociofobici, myslim ze zapadas
psycholog ti pomoze, a musis sama na sebe pracovat, na zvyseni sebavedomia, najdes tu vela dobrych rad, a najma pocit ze nie si sama, je nas vela takych
k tvojej mame - moja je tiez pedant, ja uz tiez, ale stale si najde nieco co jej vadi - ber to tak ze aj ona ma problem, chce mat veci podla seba a ty to robis podla seba, vzdy to tak bude, musite si to vysvetlit, nech ta zbytocne netraumatizuje

este k tej SF-bojim sa s ludmi komunikovat aj preto lebo mam panicky strach z toho ze ich nebudem zaujimat ze ma budu ignorovat alebo odmietat a vyhybat sa mi.

jajka001_

byvam v ZV.

tie priznaky mam skoro vsetky ale napriklad mi nerobi problem pouzit verejne WC ani pisat na verejnosti. mam strach zo zblizenia sa s ludmi,bojim sa ze hned ako ma spoznaju si o mne budu mysliet ze som trapna a nudna a ze so mnou nie je zabava.ja aj mam taky pocit ze si to o mne ludia myslia.nechodim von sa zabavat lebo mam panicky strach z toho,ze by som s niekym musela viest rozhovor lebo neviem o com sa mam rozpravat.a tie ostatne priznaky su take raz horsie a inokedy ich nepocitujem vobec,je to kolisave.

k tej depresii a ´samovrazednym myslienkam´ - nechcem aby to vyznelo ze sa naozaj chystam zabit,to nie.bola to skratova situacia a sama som z toho bola prekvapena ked ten silny stres pominul.ja neviem zvladat psychicku zataz a zrejme to ma potom takyto vysledok.a hospitalizacia by nikdy neprichadzala do uvahy lebo chora v takom zmysle nie som.preto by som asi lekarke o tom nepovedala,mam prilisny strach z toho.